Dunningov-Krugerov efekt
Nevedomosť častejšie ako poznanie plodí sebavedomie. Charles Darwin Píše sa rok 1995. McArthur Wheeler, nijako viditeľne nemaskovaný, vchádza do budovy Pittsburskej banky so zámerom vylúpiť ju – za bieleho dňa. So zbraňou v ruke sebavedomo uskutočňuje svoj plán. Po krátkej chvíli ho na mieste činu zadržiava polícia. Na policajnej stanici sa Wheeler podrobí vypočúvaniu, pri ktorom mu prehrajú kamerové záznamy z miesta činu. S hlbokým údivom hľadí na obrazovku, neveriac vlastným očiam. „To predsa nie je možné. Mal som na sebe predsa šťavu,“ dodáva k svojej výpovedi, popierajúc obsah kamerových záznamov. Wheeler bol totiž presvedčený, že bude pre kamery neviditeľný, ak sa potrie šťavou z citróna. Práve tento príbeh inšpiroval štúdiu dvoch profesorov psychológie, Justina Krugera a Davida Dunninga z Cornellskej univerzity v New Yorku. Podľa ich slov ide o typ poznávacej chyby, na základe ktorej majú osoby s nižšími schopnosťami a kompetenciami tendenciu nadhodnocovať svoj výkon. Zjednodušene povedané, sú neschopní rozpoznať svoju neschopnosť. V roku 1999 profesori rozvili túto myšlienku, dnes známu pod názvom Dunningov-Krugerov efekt. Vo…