Čo majú spoločné akvárium, rybia kosť, kritické myslenie a práca v tíme?

Prinášame dve zaujímavé aktivity s rybacou tematikou, ktoré využívajú pedagógovia po celom svete. Ak potrebuješ zapojiť celý tím alebo skupinu, prísť s novými pohľadmi na vec a posilniť analytické myslenie účastníkov, čítaj ďalej!

🗣️ Fish bowl – akvárium 🗣️

Zapoj všetkých! Akvárium ako návod na plodnú diskusiu a zmysluplnú argumentáciu.

Názov aktivity fishbowl vznikol z prirovnania jej priebehu k pozorovaniu rybičiek. Vychádza z toho, že účastníci sedia v dvoch kruhoch, pričom vnútorný, menší kruh tvorí diskutujúca skupina a vonkajší je publikum. Rybičkami v akváriu sa teda stávajú debatujúci uprostred.

Vzdelávacia aktivita fishbowl sa často používa na výmenu názorov a prináša pohľad na danú tému z nových perspektív. Ako si však “akvárium” možno predstaviť v praxi?

Ako sme už spomínali, účastníci sú rozdelení do menšej a väčšej skupiny. Vnútorný kruh (diskutujúca skupina)tvoria účastníci, ktorí aktívne diskutujú o určitej téme. Ich počet je zámerne obmedzený, aby bola diskusia dostatočne prehľadná a každý mal možnosť aktívne sa zapojiť a vyjadriť svoj názor.

Vonkajší kruh (sledujúce publikum) má za úlohu diskusiu pozorovať, prípadne si poznačiť zaujímavé názory či vlastné postrehy. Je rovnako dôležitá ako skupina diskutujúcich vo vnútornom kruhu, pretože poskytuje priestor pre získavanie perspektív od účastníkov, ktorí zatiaľ slovo nedostali.

Aktivita fishbowl môže budiť dojem, že diskutujúci vo vnútornom kruhu sú uzavretou skupinou. Je však na samotnom účastníkovi či sa rozhodne iniciatívne zapojiť. Ak sa niekto z publika cíti dostatočne motivovaný a má dôležitý príspevok k diskusii, môže požiadať o pridanie do vnútorného kruhu. Nie je to však automatický proces a rozhodnutie je spravidla na moderátorovi. Ten by mal zaistiť, aby všetky názory dostali rovnaký priestor.

Cieľom tejto aktivity je predovšetkým aktívne zapojiť účastníkov a docieliť, aby každý z nich dostal možnosť prezentovať svoje myšlienky a dotazy k téme. Zároveň podnecuje ku kritickému mysleniu, zohľadňovaniu rôznych perspektív a hľadaniu kompromisov. Účastníci takto organizovanej diskusie sa učia efektívnej komunikácii a schopnosti reagovať, zmysluplne argumentovať, spolupracovať v tíme a vyjadrením svojho postoju posilňujú i svoje sebavedomie.

Využívanie aktivity fishbowl v procese vzdelávania môže pri jasne a špecificky definovaných vzdelávacích cieľoch priniesť účastníkom radu výhod a rozvojových príležitostí.

Určite odporúčame!

🐟 Ishikawov graf (fishbone – rybia kosť) 🐟

Komu sa už zíde rybia kosť? Nuž, možno práve tebe!

Ishikawov graf môžeme využiť v najrôznejších situáciách, individuálne aj v tíme. Popularite sa teší už od roku 1982, a to v najrôznejších druhoch tímov, skupín či organizácií. Názov “Ishikawov graf, alebo Ishikawov diagram” získala po svojom vynálezcovi, japonskému profesorovi Kaoru Ishikawovi a pre svoju podobnosť s rybou kostrou jej zas prischol názov fishbone. Keď si tento diagram zakreslíme, nápadne totiž pripomína typickú zjednodušenú kresbu rybej kostry s hlavnou, dlhšou chrbtovou kosťou, na ktorú sú z oboch strán napojené menšie rebrá.

Či už túto grafickú metódu nazveme tak či onak, najdôležitejšie je zorientovať sa v jej schéme a vyťažiť z nej čo najviac. Umožňuje totiž prehľadne oddeliť príčiny a dôsledky a zároveň identifikovať jednotlivé faktory, ktoré na daný problém vplývajú. Ako taký graf vlastne zhotoviť?

Najskôr si treba vymedziť hlavný problém, ktorý chceme analyzovať. Jeho názov vpíšeme na strednú os – chrbticu, hlavnú časť kostry, alebo do “hlavy ryby.” Dôsledok, respektíve problém by sme mali pomenovať čo najkonkrétnejšie, aby sme mali istotu, že ho všetci účastníci pochopili rovnako. Ak tvoríme Ishikawov graf v skupine, jednotlivé “rebrá” pridávame na základnú kosť v zmysle pravidiel brainstormingu. Príčiny, alebo tiež faktory sa zvyknú deliť do niekoľkých kategórií, najčastejšie sú to: ľudia, procesy, materiály a prostredie, no často sa používa aj komunikácia a vo firmách tiež služba zákazníkom. Takto pripravený graf sa vystaví na dobre viditeľné miesto s možnosťou priebežného dopĺňania ďalších faktorov.

Ak použijeme aktivitu fishbone správne, mali by sme docieliť systematický prístup účastníkov k identifikácii a riešeniu problémov, a to práve vďaka vizualizácii a analýze dát. Podporuje tiež kreatívne, analytické a kritické myslenie, efektívnu komunikáciu v tíme a poskytuje aj priestor pre hľadanie uplatnenia v situáciách každodenného života. Je využiteľný rovnako v školskom ako aj pracovnom prostredí, ale môže pomôcť aj pri uskutočňovaní dôležitých životných rozhodnutí.

Ishikawov graf je len ďalším dôkazom toho, že žiaden problém nie je tak veľký a neprekonateľný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ak si ho postupne rozmeníme na drobné, zistíme, že ho veľkým robí iba väčší počet malých navrstvených “kostičiek.” Analytickým prístupom môžeme jednu po druhej identifikovať a navrhnúť kroky k potrebnej zmene.

Dúfame, že Ťa obe vzdelávacie aktivity dostatočne inšpirovali a že ich v budúcnosti využiješ. Pre viac podobných tipov sleduj aj naďalej náš blog!