Kruh, v ktorého ľavej polovici sa nachádza čierna postavička muža na bielom pozadí a v pravej polovici sa nachádza biela postavička ženy na čiernom pozadí.

Slovensko a láskavý sexizmus

Anticena Sexistický kix kriticky upozorňuje na sexistickú reklamu na Slovensku. Cieľom anticeny je povzbudzovať širokú verejnosť, ako aj ľudí zapojených do reklamnej tvorby, ku kritickému rodovo kompetentnému nazeraniu na rozpory reklamného sveta a každodennej reality. Tento rok bol Sexistický kix o niečo viac zameraný na konkrétne výroky prevažne verejných činiteľov a víťazným výrokom sa 7. apríla 2021 stal výrok: „Chvala Bohu za ženy. Chýbali by našim očiam, ušiam, srdciam…a určite aj brušká by plakali. Ešteže tomu Adamovi smutno bolo a pánbožko nebol lenivý a žienku mu vyrobil.“ Tento naoko obyčajný výrok je príkladom formy sexizmu, ktorý pôsobí na prvý pohľad milo, no má na našu spoločnosť rovnako silný dopad ako jeho agresívnejšie a nepríjemnejšie podoby.

Čo je láskavý sexizmus?

Sexizmus v širšom slova zmysle predstavuje diskrimináciu na základe pohlavia, respektíve rodu. V súčasnosti sa používa hlavne na vyjadrenie postojov a prejavov, ktoré sú voči jednému pohlaviu (najmä ženám, ale aj mužom) degradujúce a dehonestujúce, zdôrazňujúce predsudky alebo negatívne rodové stereotypy, a tým znižujúce ich dôstojnosť.

V snahe lepšie pochopiť nuansám rodovo založených predsudkov vyvinuli Peter GlickaSusan Fiske v 90. rokoch minulého storočia myšlienku ambivalentného sexizmu. Napriek tomu, že sexizmus bol v tej dobe predmetom vedeckého záujmu už viac ako 100 rokov, Glick a Fiske sa chceli na sexistické postoje ľudí pozrieť trochu iným spôsobom. Preto začali študovať možnosť, že tieto postoje môžu byť o niečo zložitejšie a môžu obsahovať naraz pozitívne aj negatívne vnímanie mužov a žien.

Sexizmus ako taký je ambivalentný, pretože sa skladá z dvoch častí – láskavého sexizmu a nepriateľského sexizmu. Obe formy sexizmu väčšinou v našej spoločnosti spolunažívajú v symbióze a navzájom sa ovplyvňujú. Rozdiel medzi dvoma stranami tejto mince je, že zatiaľ čo láskavý sexizmus je názor, ktorý kategorizuje ženy ako nevinné, čisté, starostlivé a krehké, nepriateľský sexizmus ich skôr vníma ako manipulatívne, hysterické a snažiace sa kontrolovať mužov zvádzaním.

Mužov na druhej strane vykresľuje láskavý sexizmus ako silných, s väčšou tendenciou riskovať. Stereotypne sú vnímaní ako živitelia rodiny, ochrancovia vždy pripravení pomôcť v čase nebezpečenstva. Nepriateľský sexizmus vykresľuje mužov ako kontrolujúcich, s neustálymi postrannými úmyslami, ale aj ako neschopných fungovať bez pomoci žien.

Je na láskavom sexizme vôbec niečo zlé?

Napriek tomu, že láskavý sexizmus je skôr postavený na snahe ochrániť ženy a zachovať tradičné roly spoločensky pripísané ženám a mužom, prispieva rovnakým spôsobom k narušovaniu práv alebo bezpečia žien.

Tým, že láskavý sexizmus vníma ženy ako krehké nevinné bytosti, si môžeme všimnúť, že je stále postavený na domnienke, že ženy sú slabšie, a teda podriadené mužom. Láskavý sexizmus je navonok spojený s pozitívnymi emóciami a snahou ochrániť ženy, no autorita a vedúce pozície stále ostávajú ako niečo, čo by malo patriť mužom. Muži, stotožňujúci sa s láskavým sexizmom majú tendenciu necítiť sa dobre pri ženách vo vedúcich pozíciách, preferovať politické systémy, v ktorých prevažujú muži a veriť, že žena má svoje miesto predovšetkým v domácnosti.

Takýmito myšlienkami láskavý sexizmus predvída, či dokonca priamo spôsobuje rodovú nerovnosť rovnakým spôsobom ako nepriateľský sexizmus. Zatiaľ čo nepriateľský sexizmus má bližšie k predvídaniu násilia páchaného na ženách, ten láskavý zvykne predvídať takzvané „victim-blaming”. Znamená to, že láskavo sexistický muž môže nesúhlasiť s násilím páchanom na ženách, ale je veľmi pravdepodobné, že si bude myslieť, že žena bola taktiež čiastočne na vine tomu, čo sa jej stalo. Napríklad tým, ako bola oblečená, či bola triezva alebo či bola sama večer vonku.

Tento druh sexizmu taktiež ovplyvňuje to, ako vnímajú ženy samy seba. U žien často vystavovaných tejto forme sexizmu je viac pravdepodobné, že budú s výrokmi tohto rázu súhlasiť skôr ako s vyslovene nepriateľskými výrokmi, kvôli čomu je u nich menej pravdepodobné, že sa budú snažiť so sexizmom bojovať či nejakým spôsobom vzdorovať proti patriarchálnym normám.

Muži sú zase vnímaní ako silní a nebojácni, čo síce v praxi nie je až také škodlivé ako láskavý sexizmus namierený na ženy, no takéto stereotypné vnímanie mužov má často dopad na ich psychické zdravie. Obzvlášť tých, ktorí neoplývajú týmito vlastnosťami a sú kvôli tomu odsudzovaní a zosmiešňovaní, pretože nie sú „praví chlapi”.

Od detstva učíme chlapcov, že praví muži neplačú a že majú byť silní, a aj to je okrem iných faktorov podľa článku BBC z marca 2019 jedným z možných dôvodov, prečo zomierajú muži zo západných krajín po spáchaní samovraždy 3- až 4-krát častejšie ako ženy (3-krát v Austrálii, 3,5-krát v USA a 4-krát v Rusku a Argentíne). V skratke, láskavý sexizmus slúži ako veľmi efektívny a nenápadný spôsob, ako zachovať tradičné rodové normy. 

Ako vyzerá láskavý sexizmus v praxi?

Stretávame sa s ním v podobných výrokoch ako je ten na začiatku nášho článku. Ich autori často ani nie sú sexisti. Ide skôr o ľudí, ktorí sa pokúsili o kompliment, no nakoniec vyznel plytko, priam až výsmešne. Medzi nominovanými výrokmi sa ocitol aj status, v ktorom autor písal o postrehu z bratislavských električiek. Tie podľa jeho slov šoféruje mnoho pekných žien, a preto udeľuje bratislavskej MHD vysokú známku za estetiku.

Autor nemal zlé úmysly, no je veľmi ťažké brať takýto kompliment vážne. Dôvodom je to, že nie je namierený na vykonanú prácu týchto žien, ale na ich vzhľad. Sú vnímané viac ako dekorácie než ľudia s dobrou pracovnou morálkou. Na pochválení niekoho vzhľadu nie je nič zlé, no v niektorých kontextoch a situáciách sa to naozaj nehodí. Väčšina láskavo-sexistických výrokov je postavená na chválení stereotypnej kvality daného pohlavia, čo následne vedie k zhadzovaniu tých, ktorí touto „kvalitou“ neoplývajú.

Za láskavý sexizmus by sme mohli považovať aj strach rodičov, ktorí svoju dcéru upozornia, aby sa neobliekala vyzývavo. Znovu vidíme, že ich úmysly sú naozaj čisté, no týmto tvrdením sa dopúšťajú nechceného victim-blamingu. Takéto zmýšľanie sa mení ťažko, sprevádza nás už dlho a považujeme ho za pravdivý a účinný spôsob, ako sa chrániť pred znásilnením. Za znásilnenia nie je zodpovedný nikto iný, len násilníci a zmena oblečenia či chodenie vonku len cez deň nás pred nimi neochráni.

U mužov sú na druhej strane časté napríklad výroky typu „muž vie v nebezpečných situáciách zachovať chladnú hlavu viac ako žena“ alebo „muž by mal byť zodpovedný za stabilný príjem v domácnosti“. Výroky namierené voči mužom nezvyknú byť tak spojené s ich fyzickým vzhľadom ako s tým, akí sú kompetentní a vyrovnaní, čo na nich vyvíja nemalý tlak. Tento tlak sa s pribúdajúcim vekom stupňuje a prispieva k mnohým problémom, o ktorých muži často nerozprávajú, pretože mnohí z nich neboli podľa BBC v detstve naučení rozprávať o nich v takej miere ako ženy. Tým sa znovu vraciame k nedostatočnej diskusii o psychickom zdraví mužov. 

Ako môžeme tento problém riešiť?

V prvom rade si musíme uvedomiť, že tento problém vôbec existuje a začať sa o ňom rozprávať. Pre mnohých z nás sú rodové stereotypy niečo, s čím sme sa stretávali od detstva a preto veľmi zriedka rozmýšľame nad tým, čo hovoríme a aký to môže mať dopad na naše okolie. No keď si dáme tú námahu nevidieť svet iba ako ružový a modrý a aktívne začneme toto zistenie zdieľať s naším okolím, je veľmi pravdepodobné, že sa nám podarí niečo zmeniť.

Každý z nás je iný, bez ohľadu na pohlavie, a preto si musíme uvedomiť, že svet je plný rôznych druhov žien a mužov s rôznymi vlastnosťami, správaním a hodnotami. Nie je dôvod nás deliť do dvoch kategórií a správať sa k nám inak. Muži môžu byť rovnako empatickí ako ženy a ženy môžu chcieť zastávať vedúce pozície a nebyť matkami.

Tiež odporúčam zistiť si viac o tejto problematike z iných zdrojov, či už z internetu alebo odbornej literatúry a sledovať instagramové profily ako napríklad vyššie spomenutý Sexistický kix, somFeministka alebo muzilubiazeny, ktoré sa stali pre mňa osobne veľkou inšpiráciou.

Zdroje:

SK