O umeleckých školách, Comics Sanse aj dobrodružnej expedícii so Sárou Slovinskou

So Sárou Slovinskou sme chodili na rovnakú základnú školu a už dlhé roky sú z nás najlepšie kamarátky. Je taktiež dôvodom, prečo teraz píšem tento článok na náš blog. Ona je tá, kvôli ktorej som sa rozhodla prihlásiť sa na pohovor do EduEry.

Sára Slovinská

Je pre mňa zvláštne pýtať sa ťa niečo takto oficiálne, ale začnem asi klasicky. Ako si sa dostala k dobrovoľníctvu v EduEre?

Bolo to v období, kedy som sa začala trochu viac zaujímať o sebarozvoj ako študentka – stredoškoláčka na Slovensku. V tom čase som už začala DofE a ako dobrovoľníctvo som mala doučovanie angličtiny. Ale neskôr som chcela nájsť niečo, čím by som dokázala pomôcť viac ľuďom. Prihlásila som sa na platformu ponúk dobrovoľníctva – Growni, začala som sledovať prestredoskolakov.sk a Instagram algorytmus si pravdepodobne urobil svoju prácu dobre, pretože len pár dní potom mi prišiel sponzorovaný post o tom, že EduEra hľadá dobrovoľníkov. Rozklikla som profil, uvidela som grafiku a bola to láska na prvý pohľad.

Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátane DofE) je rozvojový program, ktorý dáva mladým ľuďom vo veku 14 až 24 rokov šancu rozvinúť svoje schopnosti, naplniť svoj potenciál a pomôcť uspieť v živote.

Myslím si, že mnohí študenti začnú s dobrovoľníctvom hlavne kvôli DofE. No máloktorí z nás si trúfnu na zlatú úroveň. V čom sa odlišuje od bronzovej a striebornej?

Je to hlavne o zodpovednosti. Pamätám si, ako som veľmi silno váhala, či vôbec začať bronz, či sa chcem zaviazať robiť nejakú činnosť pravidelne tri mesiace alebo dokonca pol roka. Teraz si, ako zlatá dofáčka, spomínam na tieto vnútorné monológy s úsmevom. Tak ako bolo od bronzu iné striebro, aj zlato má svoje odlišnosti. Zodpovednosť je oveľa väčšia, rastú očakávania týkajúce sa cieľov, aktivitám sa človek venuje oveľa viac než dohodnuté tri hodiny týždenne, pribúda rezidenčný projekt, expedícia má štyri dni. Pre mňa je zlato naozaj výzva, bronz a striebro som brala celkom v kľude. Teraz sa všetko spojilo aj s ťažším učivom v škole a je to naozaj skúška odhodlania a vytrvalosti.

Sára Slovinská

Čo bolo pre teba na dobrodružnej expedícii to najťažšie? Ja som tento príbeh už počula, no myslím si, že stojí za zmienku aj tu.

Momentálne píšem túto odpoveď deň pred odchodom a jediné, čo môžem povedať, je: ľudia. Ľudia sa menia, priateľstvá padajú a vznikajú a nikdy sa nemôžte úplne spoľahnúť na toho druhého. Všetko okolo je len čerešničkou na torte. Zažila som zlé počasie, úraz po úraze, nepríjemý terén, málo vody, zablúdenie v strede lesa. Ale ak máte tých správnych ľudí, všetko viete spoločne prekonať.

Si študentkou Školy umeleckého priemyslu v Košiciach, ale predtým si so mnou chodila rok na bilingválne gymnázium. Aké sú podľa teba výhody a nevýhody prestupu z gymnázia na umeleckú školu?

Výhodou je, že máte viac slobody. Učitelia sú jednoznačne chápavejší, neberú sa tak vážne, nikto vás nenúti oslovovať ho titulom, ktorý ani nemá. Predmety sú stavané tak, aby ste zapájali kreativitu, aby ste riešili problémy vyriešené už stokrát, ale inak. Kritika je každodennou súčasťou vyučovania a dáva nám zdravé štandardy do budúceho života. Nevýhodou je menej času. Ľudia sa často smejú, že si v škole len kreslím. Bohužiaľ, nie vždy to je realita. Umelecká škola sú pre mňa hodiny a hodiny strávené za výkresom, za počítačom, v ateliéri. Všetko musí byť dobre premyslené, všetko musí mať kreatívne riešenie. Človek sa niekedy cíti akoby čerpal nápady z hlbokej studne a vedrom drel dno. Nad zadaniami rozmýšľam stále, odhliadnuc od toho, čo robím či kde sa nachádzam. Čas strávený učením sa na gymnáziu mi pripadal len ako zlomok toho, koľko práce vkladám do štúdia teraz.

V EduEre si súčasťou marketingového tímu. Využívaš pri dobrovoľníctve nejaké znalosti zo školy alebo naopak znalosti z EduEry v škole?

Ide to oboma cestami. EduEra mi neskutočne pomohla vo veľkom množstve vecí – otvorila mi brány do sveta neziskoviek, vysvetlila mi, čo je neformálne vzdelávanie, pomohla mi získať kontakty. Moja škola bola zasa dôvod, prečo som mala dostatok sebavedomia sa na pozíciu marketingovej asistentky prihlásiť.

Kam plánuješ pokračovať po strednej? Myslíš si, že sa oplatí byť umelcom na Slovensku alebo by si chcela skôr pôsobiť v zahraničí?

Napriek tomu, že ma umenie baví, som paradoxne na mojej terajšej škole zistila, že to možno pre mňa nebude to pravé orechové. Stať sa umelcom kdekoľvek na svete je neľahká cesta a vyžaduje si veľa driny. Ja som zvážila riziká a možnosť práce s umením, ktoré ma naozaj baví a napĺňa, ako spôsob vyžitia, sa mi bohužiaľ zdala malá. Na druhej strane som zas veľmi rozbehaný človek, baví ma veľa vecí, nerobilo mi problém vybrať si niečo iné. Mojím problémom bolo vždy skôr, že existuje príliš veľa vysokých škôl, ktoré by som chcela navštevovať. Nikdy som nemala pocit, že neviem čo budem v budúcnosti robiť. Momentálne to vidím na medzinárodné vzťahy, no môže sa to ešte zmeniť.

Viem, že grafický dizajn je tvoja vášeň, a preto by som chcela vedieť, čo považuješ za zlú grafiku. Ktoré písma nemôžeš vystáť alebo z nich máš pocit, že sú také zlé, že sú až dobré?

Comics Sans! Písmo použité na TOĽKÝCH školských nástenkách, že ho nemôžem ani vidieť. Vtipný mi príde aj WordArt (ale ten vo mne aspoň vzbudzuje pocit nostalgie) a rozpixelovaných fotiek (nepozornosť grafika). Špeciálnu kolónku v rubrike venujem aj fontom bez diakritiky, kedy sú písmená ako ž alebo š nahradené default setting fontom. 

Si veľmi sčítaný človek. Ktorú knihu by si mal podľa teba prečítať úplne každý?

Kim Jiyoung, narodená 1982. O ženách, pre všetkých.

Obidve sme rodáčky z Košíc, no ty ich máš podľa mňa obehané o niečo lepšie. Ktoré miesta v Košiciach by si odporučila niekomu, kto by ich chcel navštíviť?

Naše milované čajovne, kde vzniklo nespočetne veľa krásnych rozhovorov a ešte krajších fotiek. Filharmónia pre všetkých, ktorí majú radi klasiku. Zvon pre najlepšie cestoviny v meste, botanická záhrada len tak na prechádzku.

Medzi jeden z našich spoločných záujmov patrí aj štúdium čínštiny. Čo by si povedala niekomu, kto tiež uvažuje nad týmto jazykom?

Pripravte sa na znaky, na measure words, na tóny. A tiež na nádherný jazyk a ešte bohatšiu kultúru, ktorá sa za ním skrýva. Nebude to jednoduché, ale keď po prvýkrát prečítate celú vetu napísanú v znakoch, ten pocit prekoná len máločo.

Najnovšie články

SK