Nie všetci moslimovia sú teroristi. Nie všetci moslimovia chcú všetko zbombardovať. Veľa moslimov je slušných, milých a dobrosrdečných. Nenechajte sa pomýliť hoaxami a paranojou, hovorí moslimka Esma, žijúca na Slovensku.
Téma Islamu je pre mnohých Slovákov ťažko stráviteľná a začleniť sa do spoločnosti môže byť pre jednotlivca výzvou. Dôvodom sú najmä hlboko zakorenené predsudky podporované šírením dezinformácií o Islame. Esma je však presvedčená, že je to otázka charakteru, nie náboženstva.
Vo svojom kruhu priateľov sa cíti akceptovaná a predsudkom prestala venovať pozornosť už dávno. „Väčšina ľudí nás berie takých akí sme, pretože sme k ľuďom dobrí, a tak sa aj predsudky, ktoré voči nám možno prechovávali, časom vytratili.” Kľúčom k tolerancii a pochopeniu by mohlo byť poznanie, pred ktorým nás častokrát drží strach z neznámeho. Aký teda Islam v skutočnosti je?
Podobne ako v Judaizme a Kresťanstve, základom Islamu je viera v jediného Boha (arabsky Alah). Samotné slovo islam je odvodené od slovesa aslam, čo znamená dovzdať sa Bohu. Napriek odlišnostiam medzi týmito vierovyznaniami je viera v jediného Boha jeden zo znakov, ktorý ich spája. Boh je chápaný ako stvoriteľ sveta a človeka. Ľudia sa k Nemu môžu priblížiť modlitbou, konaním dobrých skutkov, ale aj inými spôsobmi.
Pre moslimské ženy je jedným z nich nosenie burky, hidžábu alebo iného odevu zakrývajúceho tvár či telo. Ich význam sa však pre každú moslimku líši. „Pre niektoré to znamená slobodu, pre iné je to znakom sily, pre ďalšie zasa utrpenia. Veľa z nich sa rozhodlo obliecť si hidžáb a už nikdy ho na verejnosti a pri mužoch nedať dolu. Niektorým to bolo nanútené partnermi alebo otcami, ktorí boli príliš ochranárski. Väčšinou to však plynie z ich vlastného rozhodnutia.”
Rovnako ako iné náboženstvá, Islam považuje určité praktiky za štandardné. Základom duchovného života moslima je riadiť sa podľa piatich pilierov, ktorými praktizuje a upevňuje svoju vieru a odovzdanie Bohu. Prvým z nich je vyznanie viery úzko späté s modlitbou (druhý pilier), vykonávanou päťkrát denne. Keďže v Islame nie je pevne stanovená náboženská hierarchia alebo vymenovaní kňazi, ako napríklad v Kresťanstve, modlitby obvykle vedú učení ľudia, ktorí ovládajú potrebné pasáže z Koránu (posvätná kniha Islamu). V Islame platí zásada, že všetko, čo sa nachádza na nebesiach a na zemi, patrí Bohu. To nadväzuje na tretí a hádam najdôležitejší pilier, ktorým je vzdávanie almužny akýmkoľvek skutkom dobročinnosti, ako vyjadrenie vďaky za všetko pozemské bohatstvo zverené ľuďom do opatery.
Ramadán je podľa islamského lunárneho kalendára deviatym mesiacom v roku a podľa tradície boli v tomto mesiaci prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu. Je považovaný za jeden z najdôležitejších moslimských sviatkov. Pôst, ktorý je štvrtým pilierom Islamu, hrá v duchovnom živote jednotlivca kľúčovú úlohu práve počas tohto obdobia. Moslim sa od východu po západ slnka zdržiava jedla, pitia, fajčenia, pohlavného styku, no aj nemateriálnych rozptýlení ako klamstva, hnevu, závisti a iných necností.
Ideou pôstu v priebehu dňa je najmä priblíženie sa Alahovi prostredníctvom myšlienok, modlitieb, ale aj čítania Koránu. Keďže islamský lunárny kalendár je o 11 až 12 dní kratší oproti slnečnému roku, Ramadán je voči ročným obdobiam pohyblivý. Tento rok trvá sviatok od 13. apríla do 12. mája a zakončený zvyčajne býva festivalom zvaným Íd al-Fitr sláveným v kruhu rodiny a priateľov.
Piatym a posledným pilierom je púť do Mekky. Každoročne sa sem vydávajú moslimovia rôznych krajín a kultúr oblečení v bielom odeve zvanom ihrám, čím sa zbavujú všetkých spoločenských odlišností. Týmto poukazujú na rovnosť ľudí pred Bohom bez ohľadu na ich rozdiely.
Mnoho z nás stále žije v presvedčení, že sa od ľudí s iným vierovyznaním dimenzionálne líšime. Za neznámym sa skrývajú ľudia s otázkami podobnými, ako si kladieme my sami. Tie nás vo chvíľach privádzajú k nepriamym odpovediam. Čo sa líši, je ich interpretácia. Sú teda odmietanie a predsudky otázkou náboženstva alebo charakteru?
Zdroj:
