Životné a kariérne rozhodovanie: praktické nástroje

Čo chceš robiť v živote?
Táto otázka znie jednoducho, no pre mnohých mladých ľudí je skôr zdrojom tlaku než motivácie. Nie každý má v šestnástich či dvadsiatich jasnú predstavu o budúcnosti. A ani ju nemusí mať.
Projekt Ready 4 Life: MindShift! sa preto pozerá na životné a kariérne rozhodovanie nie ako na hľadanie jednej správnej odpovede, ale ako na proces spoznávania seba, svojich možností a ďalších krokov. Cieľom nie je mladému človeku povedať, akú školu alebo prácu si má vybrať. Dôležitejšie je pomôcť mu pochopiť, čo je preňho dôležité, v čom je dobrý, čo chce skúsiť a aké informácie ešte potrebuje.
Nemusíš mať plán na celý život
Rozhodnutie o škole alebo prvom zamestnaní môže pôsobiť, akoby určovalo ďalších dvadsať rokov. Realita je oveľa menej priamočiara. Mení sa pracovný trh, technológie, naše priority aj predstavy o tom, čo od života chceme.
Dobré rozhodovanie preto nie je o dokonalej istote. Niekedy stačí vedieť, aký môže byť najbližší krok. Rozhovor s človekom z praxe, dobrovoľníctvo, krátky kurz, návšteva školy či stáž môžu priniesť viac než mesiace premýšľania bez reálnej skúsenosti. Aj cesta, ktorú neskôr zmeníme, môže byť užitočná. Pomôže nám zistiť, čo nám vyhovuje, čo nie a kam sa chceme posunúť ďalej.
Na naše voľby vplýva oveľa viac než záujem o konkrétnu profesiu. Rodina, financie, miesto, kde žijeme, dostupnosť príležitostí, sebavedomie, sociálne siete, predstavy o úspechu či strach zo zlyhania môžu výrazne ovplyvniť to, čo si vôbec dovolíme považovať za možné.
Preto má zmysel pracovať nielen s informáciami o školách a povolaniach, ale aj s hodnotami, silnými stránkami, potrebami a reálnymi možnosťami mladého človeka.
Menej rád, viac dobrých otázok
Keď je mladý človek neistý, prirodzene mu chceme poradiť. Dobrá rada však nemusí byť dobrým rozhodnutím práve preňho.
Oveľa užitočnejšie môže byť pýtať sa: Čo ťa na tejto možnosti priťahuje? Čoho sa obávaš? Čo ti ešte chýba vedieť? Čo by si mohol alebo mohla skúsiť bez veľkého rizika?
Praktické nástroje, ako práca so silnými stránkami, hodnotami, mapovaním možností či plánovaním malých krokov, pomáhajú vytvoriť priestor na takéto premýšľanie.
Úlohou youth workera, učiteľa alebo mentora totiž nemusí byť nájsť správnu odpoveď. Niekedy je oveľa hodnotnejšie pomôcť mladému človeku vytvoriť spôsob, ako si ju postupne nájde sám.
Vypočuj si našu epizódu: Životné a kariérne rozhodovanie s Emou Ištvánfyovou
Ako si vybrať smer, keď ešte presne nevieme, kam chceme ísť? A čo ak máme pocit, že jedno rozhodnutie o škole alebo práci určí celý náš život?
V tejto epizóde podcastu sa s Emou Ištvánfyovou rozprávame o životných a kariérnych rozhodnutiach mladých ľudí. O tlaku na výber správnej cesty, očakávaniach okolia, strachu z nesprávneho rozhodnutia, ale aj o tom, ako lepšie spoznávať svoje silné stránky, hodnoty a to, čo nám dáva zmysel.
Pozrieme sa aj na to, prečo kariérne rozhodovanie nemusí byť jednorazová veľká voľba, ale skôr proces skúšania, objavovania a postupného skladania vlastnej cesty.
🎧 Vypočujte si epizódu o tom, ako robiť rozhodnutia s väčšou istotou, ale zároveň si nechať priestor meniť názor, skúšať nové veci a hľadať to, čo nám naozaj sedí.

INFOGRAFIKY
Praktické materiály o silných stránkach, hodnotách, možnostiach štúdia a práce, rozhodovaní a plánovaní ďalších krokov.
Stiahnite si infografiku o rozhodovaní a vplyvoch, ktoré formujú naše životné a kariérne voľby. Môžete ju rozdať žiakom, použiť počas workshopu alebo s ňou otvoriť diskusiu o očakávaniach, tlaku okolia a vlastných potrebách. Obsahuje praktické otázky, mapu vplyvov a krátke sebareflexívne nástroje.

Neviem, čo mám so svojím životom robiť
Stiahnite si infografiku s jednoduchými nástrojmi pre chvíle, keď mladý človek nevie, kam ďalej. Môžete ju rozdať žiakom, použiť počas workshopu alebo s ňou pracovať pri individuálnom rozhovore. Obsahuje metódu eliminácie, pravidlo ďalšieho kroku a sledovanie energie, ktoré pomáhajú znížiť zmätok a nájsť prvý konkrétny krok.

Ako si skutočne vybrať povolanie
Stiahnite si infografiku s praktickými nástrojmi pre mladých ľudí, ktorí si vyberajú školu, prácu alebo ďalšie kariérne smerovanie. Môžete ju rozdať žiakom, použiť počas workshopu alebo pri individuálnom rozhovore. Obsahuje malé kariérne experimenty, cyklus „vyskúšaj – nauč sa – rozhodni sa“ a jednoduchý nástroj na hľadanie súladu medzi schopnosťami, záujmami a príležitosťami.

Vybrať si budúcnosť bez toho, aby sme ju mali celú naplánovanú: ako podporovať mladých ľudí pri životných a kariérnych rozhodnutiach
„Čo chceš robiť v živote?“
Na prvý pohľad jednoduchá otázka. Pre mnohých mladých ľudí je však všetko, len nie jednoduchá. V jednej vete sa môžu stretnúť očakávania spojené so školou, prácou, peniazmi, rodinou, úspechom aj vlastnou identitou. V období, keď mladý človek ešte len zisťuje, kto vlastne je, sa od neho zároveň očakáva, že začne robiť rozhodnutia, ktoré môžu pôsobiť, akoby určovali celý jeho ďalší život.
Výber strednej školy, vysokej školy, prvého zamestnania či kariérneho smerovania sa preto môže zmeniť na oveľa viac než praktické rozhodnutie. Môže pôsobiť ako test toho, či sa mladý človek pozná dostatočne dobre, či je dosť ambiciózny, či má dostatok informácií a či si vyberie „správne“. Ani veľké množstvo možností pritom nemusí rozhodovanie uľahčiť. Niekedy ho ešte komplikuje: Čo ak si vyberiem zle? Čo ak sklamem rodičov? Čo ak stratím čas? Čo ak povolanie, ktoré si vyberiem, o desať rokov nebude existovať? A čo ak už všetci ostatní vedia, čo chcú, iba ja nie?
Pre ľudí pracujúcich s mládežou je preto užitočné zmeniť perspektívu. Kariérna podpora nemusí začínať otázkou „Aké povolanie sa k tebe hodí?“. Môže začať oveľa skôr: Kto sa z teba postupne stáva? Čo je pre teba dôležité? Čo ti dáva energiu? Aký život by si chcel/a žiť?
Kariéra totiž nie je iba názov povolania. Je súčasťou oveľa širšieho života.
Mladí ľudia nepotrebujú iba viac možností. Potrebujú sa v nich naučiť orientovať
Kariérne poradenstvo sa často sústreďuje predovšetkým na informácie. Aké školy existujú? Aké predmety sú potrebné? Ktoré povolania sú žiadané? Aké vzdelanie človek potrebuje? Informácie sú dôležité. Bez nich sa nedá robiť informované rozhodnutie.
Samotné informácie však problém nevyriešia.
Mladý človek si môže prečítať popisy päťdesiatich povolaní a stále netušiť, ktoré z nich by mu dávalo zmysel. Môže absolvovať kariérny test a dostať zoznam odporúčaných profesií bez toho, aby rozumel, prečo by mu mali vyhovovať. Môže vedieť, že určité povolanie je dobre platené, a pritom vôbec netušiť, či by mu vyhovovalo každodenne ho vykonávať.
Dobré rozhodovanie preto potrebuje dva typy poznania: poznanie sveta a poznanie seba samého.
Skôr než sa opýtame „Akú kariéru si mám vybrať?“, môže byť užitočné preskúmať silné stránky, hodnoty, záujmy, motiváciu a predstavu o spôsobe života. Pri akých aktivitách mladému človeku rýchlo plynie čas? Ktoré úlohy ho uspokojujú aj vtedy, keď sú náročné? Baví ho viac práca s ľuďmi, myšlienkami, systémami, vecami alebo tvorivosť? Je preňho dôležitejšia stabilita, sloboda, dopad na spoločnosť, bezpečie, kreativita, prestíž, flexibilita, komunita alebo samostatnosť? Aký denný rytmus by mu vyhovoval? Chcel by pracovať na jednom mieste alebo sa pohybovať? Potrebuje veľa kontaktu s ľuďmi, alebo mu viac vyhovuje samostatnosť?
Takéto otázky neprinesú jednu dokonalú odpoveď. Ani nemajú. Ich úlohou je pomôcť mladému človeku vytvoriť si bohatší obraz o sebe ešte predtým, než sa začne snažiť vtesnať do konkrétneho povolania.
Pre pracovníka s mládežou môže byť takáto sebareflexia hodnotnejšia než okamžitý zoznam možností. Mladý človek, ktorý vie, že sú preňho dôležité kreativita, nezávislosť a zmysluplné vzťahy, môže možnosti posudzovať inak než človek, ktorý porovnáva iba platy a názvy pracovných pozícií.
Pomôcť môže aj jednoduchá reflexia minulých skúseností. Namiesto priamej otázky „Aké sú tvoje silné stránky?“ môžeme mladého človeka požiadať, aby si spomenul na situácie, keď sa cítil schopný, spokojný alebo na seba hrdý. Čo vtedy robil? Aké svoje vlastnosti využíval? S čím za ním prichádzajú iní ľudia? Silné stránky niekedy oveľa ľahšie objavíme cez konkrétne skúsenosti než cez abstraktný zoznam vlastností.
Strach zo „zlého rozhodnutia“ môže viesť k tomu, že sa radšej nerozhodneme vôbec
Jednou z najväčších prekážok pri životnom a kariérnom rozhodovaní je predstava, že jedno rozhodnutie definitívne určí celý ďalší život.
Keď rozhodnutie vnímame ako nezvratné, jeho váha rastie. Výber vysokej školy môže začať pôsobiť ako výber celého života. Neistota sa stáva nepríjemnou a odkladanie rozhodnutia môže pôsobiť bezpečnejšie než riziko, že si vyberieme „nesprávne“.
Väčšina kariér však nie je rovná čiara.
Ľudia menia odbory, objavia záujmy, o ktorých predtým ani nevedeli, vyštudujú jednu vec a svoje schopnosti neskôr využijú úplne inde. Presťahujú sa, zmenia profesiu, vrátia sa k vzdelávaniu, začnú podnikať alebo kombinujú viacero pracovných rolí. Aj keď konkrétne rozhodnutie môže byť dôležité, málokedy rozhodne o všetkých ďalších rozhodnutiach.
Práve preto môže pracovník s mládežou pomôcť tým, že zmení rámec rozhodnutia z definitívneho záväzku na experiment.
Namiesto otázky „Čo chceš robiť celý život?“ môžeme skúsiť: „Čo by si chcel/a preskúmať ako ďalšie?“
Namiesto „Ktorá kariéra je pre teba správna?“ sa môžeme pýtať: „O ktorej možnosti by si sa chcel/a dozvedieť viac?“
A namiesto „Si si istý/istá?“ môže byť užitočnejšie: „Aká informácia alebo skúsenosť by ti pomohla rozhodnúť sa?“
Takýto prístup neznižuje význam rozhodnutia. Znižuje však tlak na to, aby mladý človek poznal svoju budúcnosť skôr, než mal možnosť ju vôbec preskúmať.
Namiesto hľadania absolútnej istoty sa môžeme sústrediť na najbližší dobrý krok. Mladý človek možno nevie, či chce byť psychológom, dizajnérom, inžinierom alebo podnikateľom. Môže sa však porozprávať s niekým, kto v tejto oblasti pracuje, navštíviť deň otvorených dverí, vyskúšať dobrovoľníctvo, absolvovať krátky kurz, skúsiť job shadowing alebo vytvoriť malý vlastný projekt.
Skúsenosť totiž prináša informácie, ku ktorým sa samotným premýšľaním niekedy nedostaneme.
Mladí ľudia navyše často poznajú povolania najmä cez zjednodušené predstavy. Lekár „pomáha ľuďom“, programátor „pracuje s počítačom“, právnik „sa háda na súde“ a psychológ „sa rozpráva s ľuďmi“. Takéto obrazy však hovoria len veľmi málo o tom, ako práca v skutočnosti vyzerá každý deň.
Reálny kontakt môže túto predstavu veľmi rýchlo rozšíriť. Aj krátky rozhovor s človekom z praxe môže odkryť pracovný režim, frustrácie, nečakané úlohy, zmeny kariérneho smerovania aj realitu, ktorú žiadny popis povolania nevystihne. Job shadowing, neformálne stretnutia s profesionálmi, dobrovoľníctvo, stáže či projektové aktivity pomáhajú mladému človeku posúvať sa od predstáv ku konkrétnej skúsenosti.
Dôležitá však je aj následná reflexia.
Čo ťa prekvapilo? Čo ťa zaujalo? Čo by si nechcel/a robiť každý deň? Ktorá časť ti dávala zmysel? Čo si sa vďaka tejto skúsenosti dozvedel/a o sebe?
Bez reflexie môže aj veľmi dobrá skúsenosť zostať iba zážitkom. S reflexiou sa stáva podkladom pre ďalšie rozhodovanie.
Rozhoduje sa mladý človek, ale málokedy sa rozhoduje úplne sám
Kariérne rozhodnutia nevznikajú vo vákuu. Ovplyvňujú ich rodičia, učitelia, kamaráti, finančné možnosti, kultúrne očakávania aj spoločenské predstavy o tom, ktoré povolania sú prestížne, bezpečné alebo „rozumné“.
Mimoriadne silný vplyv môžu mať rodičia. Väčšinou vychádza zo starostlivosti. Rodičia chcú pre svoje deti finančné zabezpečenie, stabilitu alebo príležitosti, ktoré sami nemali. Náročné to začne byť vtedy, keď sa ochrana zmení na tlak.
„Si príliš šikovný/á na to, aby si nešiel/nešla na vysokú školu.“
„V tom nie je žiadna budúcnosť.“
„Vyber si radšej niečo stabilné.“
„Toto môžeš robiť ako hobby.“
Aj keď sú takéto vety myslené dobre, mladý človek môže začať riešiť dve odlišné otázky naraz: Čo chcem ja? a Čo odo mňa očakávajú ľudia, ktorých nechcem sklamať?
Úlohou pracovníka s mládežou nemusí byť postaviť mladého človeka proti jeho rodine. Oveľa užitočnejšie môže byť pomôcť mu pochopiť obe perspektívy. Čoho sa rodičia v skutočnosti obávajú? Financií? Nestability? Statusu? Neistoty? Čo chce mladý človek, čomu rodič možno zatiaľ nerozumie? A kde sa ich potreby môžu stretnúť?
Niekedy mladý človek nepotrebuje najskôr odvahu. Potrebuje slová.
Napríklad: „Chápem, že sa bojíte, či budem mať finančne stabilnú budúcnosť. Aj ja nad tým premýšľam. Chcel/a by som si však túto možnosť najskôr poriadne preskúmať, než sa rozhodnem.“
Aj príprava na takýto rozhovor môže byť veľmi zmysluplnou súčasťou kariérnej podpory.
Zároveň treba myslieť na to, že možnosti nie sú pre všetkých rovnaké. Nie každý mladý človek má rodičov, ktorí poznajú ľudí z rôznych profesií, peniaze na neplatenú stáž, jednoduchý prístup k vysokej škole alebo možnosť presťahovať sa do väčšieho mesta. Mladí ľudia z vidieckych alebo znevýhodnených komunít môžu byť jednoducho vystavení menšiemu množstvu životných a pracovných možností.
Práve tu môže byť úloha youth worku mimoriadne významná. Organizácia môže možnosti mladému človeku priblížiť: pozvať ľudí z praxe, organizovať návštevy pracovísk, priniesť informácie o mobilitách, sprostredkovať mentoring alebo vytvoriť skúsenosti, ku ktorým by sa cez svoju prirodzenú sociálnu sieť inak nedostal.
Pripraviť sa na meniaci sa svet neznamená vedieť predpovedať budúcnosť
Do rozhovorov o kariére dnes vstupuje ďalší významný zdroj neistoty – umelá inteligencia a rýchla technologická zmena.
Mladí ľudia počúvajú, že niektoré povolania zaniknú, vzniknú nové a mnohé existujúce sa zásadne zmenia. Veľmi ľahko potom skĺzneme k otázke, ktoré povolania budú v budúcnosti „bezpečné“.
Možno však nie je najužitočnejšie snažiť sa budúcnosť presne predpovedať.
Nikto nedokáže mladému človeku s istotou povedať, ako bude vyzerať pracovný trh o dvadsať rokov. Môžeme mu však pomáhať budovať kariérnu identitu, ktorá nestojí iba na jednom konkrétnom názve pracovnej pozície.
Namiesto otázky „Na aké povolanie sa mám pripraviť?“ môžeme skúmať: Aké schopnosti mi pomôžu orientovať sa vo svete, ktorý sa bude meniť?
Dôležitá bude adaptabilita, komunikácia, kritické myslenie, emocionálna inteligencia, tvorivosť, spolupráca, schopnosť učiť sa nové veci a zvládať neistotu. Technické zručnosti zostávajú dôležité, no počas života ich pravdepodobne budeme musieť opakovane aktualizovať.
To mení aj spôsob, akým môžeme hovoriť o vzdelávaní. Vybrať si študijný odbor nemusí znamenať pripravovať sa na jedno konkrétne povolanie. Vzdelávanie môže priniesť vedomosti, kontakty, sebadôveru, prenositeľné zručnosti a skúsenosti, ktoré človek neskôr využije spôsobom, ktorý dnes ešte nedokáže predvídať.
Mladí ľudia nepotrebujú, aby sme predstierali, že budúcnosť je istá. Potrebujú dospelých, ktorí im pomôžu pracovať s neistotou bez toho, aby ich úplne paralyzovala.
Možno jedným z najdôležitejších odkazov môže byť: Nemusíš poznať celú svoju budúcnosť, aby si mohol/mohla urobiť zmysluplný ďalší krok.
Pre ľudí pracujúcich s mládežou to zároveň znamená odolať pokušeniu stať sa človekom, ktorý poskytne odpoveď. Rada môže byť užitočná, no príliš veľa rád môže veľmi ľahko nahradiť vlastný rozhodovací proces mladého človeka.
Namiesto „Myslím si, že by si mal/a študovať toto“ sa môžeme pýtať: „Čo ťa na tejto možnosti priťahuje?“, „Čoho sa pri nej obávaš?“, „Čo je pre teba pri tomto rozhodnutí najdôležitejšie?“, „Koho očakávania do toho vstupujú?“, „Aké informácie ti ešte chýbajú?“ alebo „Čo by si si mohol/mohla najskôr vyskúšať, než sa definitívne rozhodneš?“
Kvalita kariérnej podpory totiž nestojí iba na množstve informácií, ktoré mladému človeku poskytneme. Stojí aj na kvalite reflexie, ktorú mu umožníme.
Životné a kariérne rozhodovanie napokon nie je o nájdení jednej dokonalej odpovede, ktorá sa niekde ukrýva vo vnútri mladého človeka. Je to postupné učenie sa rozhodovať: lepšie rozumieť sebe, skúmať možnosti, zvládať neistotu, získavať informácie, testovať svoje predstavy, reflektovať skúsenosti a podľa potreby meniť smer.
Cieľom nemusí byť mladý človek, ktorý na otázku „Čím chceš byť?“ bez zaváhania odpovie jedným povolaním.
Oveľa dôležitejší môže byť mladý človek, ktorý dokáže povedať: „Možno ešte presne neviem, kde skončím, ale lepšie viem, kto som, čo je pre mňa dôležité a čo chcem preskúmať ako ďalšie.“
A možno práve to je oveľa realistickejšia definícia pripravenosti na budúcnosť.
Tento článok vznikol v rámci projektu Ready 4 Life: MindShift, ktorý sa venuje kritickému mysleniu a mediálnej gramotnosti, duševnému zdraviu a well-beingu a životnému a kariérnemu rozhodovaniu mladých ľudí. Projekt prepája vzdelávací obsah s praktickými nástrojmi, podcastmi, videami a infografikami určenými mladým ľuďom aj tým, ktorí s nimi pracujú.
Projekt Ready 4 Life: MindShift je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu Erasmus+ a podporený Estónskou národnou agentúrou.
