Portrétová fotografia - Lucia Saková.

Lucia Saková: O očkovaní, marketingu a Erasme

S Luciou si sadáme o pol desiatej večer k pohárom vína a diktafónu. Tento rozhovor vznikol pomerne rýchlo, keďže Luciu poznám veľmi dlho. Spoznal som ju v Stredoškolskej študentskej únii Slovenska, v ktorej dlhodobo pôsobila a neskôr sa pridala k nám, do EduEry. Hneď na začiatku viem, že atmosféra bude uvoľnená a Lucka nám má čo povedať.

Portrétová fotografia - Lucia Saková.

Lucia Saková momentálne študuje počas programu Erasmus+ na Karlovej univerzite v Prahe. Súčasťou jej života je dobrovoľníctvo, ktorému sa venuje od svojich šestnástich rokov. Dnes má 22. Od predsedníčky žiackej rady na strednej škole si prešla aj Stredoškolskou študentskou úniou Slovenka, českými neziskovými organizáciami ProStredoškoláky či Medici PRO Očkování. Dnes ju máme u nás – v EduEre, kde pôsobí ako marketing manažérka. Jej vášňou je pomáhanie vo všetkých oblastiach. Tí, ktorí ju poznajú, ju charakterizujú v jednej stručnej vete: „Lucka má náušnice a vtip na každú príležitosť.“

Kde začalo tvoje pomáhanie? Pamätáš si prvý moment, kedy si pomohla? Nemusí to byť vôbec dobrovoľníctvo, skôr kedy si zásadne pomohla a bolo to pre teba významné. 

To je dobrá otázka! Asi som pomáhala už od školy. Pamätám si, ako som na základke pomáhala učiteľkám vypisovať vysvedčenia, lebo nevedeli pracovať s programom. Vždy som sa nejakým záhadným spôsobom dostala k pomáhaniu – či už spolužiakom alebo učiteľom. Zakaždým v tom, čo mi išlo. 

Po čase si prišla k tomu, že si dobrá expertná dobrovoľníčka. Čo bola tvoja prvá skúsenosť s dobrovoľníctvom?

Ľudia často hovoria, že práve žiacka školská rada. Aj u mňa to začalo tam. 

Ty si študovala na Strednej odbornej škole elektrotechnickej v Trnave. Aké to tam bolo počas tvojho štúdia a pôsobenia v žiackej rade? 

Bolo to veľmi zvláštne. Nebola to zrovna ukážková škola, kde by procesy fungovali a kde by boli najaktívnejší žiaci, ktorí sa zapájajú do všetkých aktivít. Pozícia predsedníčky nebola lukratívna a nebolo ťažké sa tam dostať. Bolo to náročné. 

A ako si sa s tým teda vysporiadala? Pravdepodobne mnoho mladých ambicióznych študentov a študentiek, ktorí sú v žiackej rade, sa potýka s podobným problémom. Ako sa na to pozeráš ty po štyroch či piatich rokoch?

Vyhodili ma (smiech). Študenti ma odvolali zo žiackej rady, pretože som nechcela, aby sme mali popolník pred školou a chodili na prehnane veľa školských výletov, keďže som videla, že je tam oveľa viac zásadných problémov. Jednoducho som nebola populistka. 

Mladým predsedom by som poradila neustúpiť. Nebyť práve tým populistom. Je to politika – aj keď len školská. No je to politika. Základom je nepoddať sa populistickým požiadavkám, ktoré ľudia majú. Keď vieš, že je v škole len jedna toaleta pre veľké množstvo žiakov a potrebuješ vyriešiť tento problém, nemôžeš uprednostniť to, že chcú riešiť fajčenie poza školu. Možno by som mala uviesť krajší príklad, no pointa je byť zásadový a neplniť všetky priania študentov, lebo v mnohých prípadoch sú ich želania blbosti. 

Som technický typ. Preto robím weby. Veď už aj na základke som učiteľkám pomáhala s Excelom. Preto som si vybrala marketing, ktorý spájam s pomáhaním. 

Neskôr si prišla do Stredoškolskej študentskej únie Slovenska, odtiaľ si smerovola do českého ProStředoškoláky, popritom si participovala na viacerých iných projektoch. Ale zastavíme sa práve v momente, kedy si prišla do Medici PRO Očkování, pretože to je jedna z hlavných aktivít, ktorým sa venuješ aj teraz. Ako si sa dostala k tejto skupine? 

Bolo to počas Erasmus+ pobytu v Prahe. Dlhodobo ma zaujíma nezisk, bola som vo viacerých organizáciách, ako si už spomínal. Zapísala som sa na predmet neziskový marketing, kde som mala možnosť vybrať si z viacerých ponúk, ktoré boli k dispozícií. Mňa najviac zaujali medici. 

Tento projekt je výnimočný svojim tímom. Je totiž iba z časti o medikoch z 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Druhú polovicu tvoria študenti marketingu a PR z Fakulty sociálnych vied na Karlovke. Celé je to spolupráca. Ako markeťáci prichádzame s metódami a spôsobmi, ako komunikovať očkovanie. 

Napríklad mýty nevyvraciame tak, že o nich hovoríme. Správne by sme ich mali vyvrátiť argumentom bez toho, aby sme samotný mýtus vôbec vyslovili. Snažíme sa okrem iného aj učiť lekárov, ako komunikovať túto tému.

Prečo práve oni? 

Niežeby som mala nejak blízko k medicíne… Často sa dostanem k určitej téme skrz to, že mi to príde ako najlepšia z možností, ktoré sú mi ponúknuté. V konečnom dôsledku si ju ale častokrát zamilujem. 

Fotografia Lucii Sakovej a tímu Medici PRO Očkování na odovzdávaní ceny Gratias Tibi.

Keď sa na to pozrieš po takmer dvoch rokoch fungovania, ako to vidíš teraz? Neľutuješ to? 

Som veľmi rada, že som sa do toho pustila, lebo som im priniesla niečo, čo by inak ťažko zháňali. Robím pre nich webstránku, to dnes bude dobrovoľne a zadarmo robiť málokto. Vôbec to nebol prvotný zámer, pôvodne som mala písať iba texty, ktoré by boli na webe, no nakoniec som im ho celý navrhla, vytvorila a spravujem ho, čo mi robí radosť. Dokonca som sa najskôr pýtala, či nevadí, že texty majú byť v češtine a ja česky dobre neviem.

Som rada, že som toho súčasťou, lebo tento projekt je veľmi úspešný. Téma očkovania sa nechcene stala populárnou kvôli covidu a organizácia sa teda rýchlo vyšvihla a stala sa známou. 

Čo bolo tvojim najväčším úspechom v tejto organizácií?

Vytvorila som miesto, na ktorom si tisícky ľudí môžu nájsť relevantné a spoľahlivé informácie bez zbytočného hľadania a majú ich prehľadne k dispozícií. Čo ma teší je spätná väzba, ktorú dostávame – web je dobre spracovaný. 

Aj preto som si vybrala marketing v rámci štúdia. Nemusím propagovať iba produkty a služby, ale aj myšlienky, ktoré pomáhajú iným. 

Pri tejto téme pravdepodobne dochádza často ku krízovej komunikácii. Pretože sila webov a sociálnych sietí nám dáva možnosť vyjadriť sa k úplne všetkému. Čo ak je napríklad niekto proti očkovaniu a začne šíriť dezinformácie? Čo je alfou a omegou takejto komunikácie? 

Často nám chodia správy, maily a komentáre, že sme vrahovia. Dokonca sme nedávno boli na oceňovaní, získali sme Cenu Gratias Tibi v kategórii do 30 rokov. Priamo na odovzdávaní na nás pani bez domova kričala, že sme hajzli. Áno, stretávam sa s tým bežne. Spoločne sme si preto vytvorili zásady toho, ako reagovať na podobné komentáre. 

Jednou zo základných je zmazať urážky či nekonštruktívne a nezmyselné správy, ktoré nie sú vhodné na šírenie. V niektorých prípadoch sú to nadávky alebo vyhrážky. Podobné komentáre nemajú čo robiť na verejnom mieste. 

Ak však vidíme čo i len náznak konštruktivity, snažíme sa relevantnými argumentmi reagovať a odpovedať. Je dôležité poskytovať informácie ľuďom, ktorí sa očkovania boja alebo majú tendenciu veriť hoaxom. 

Aktívne sa marketingu venuješ, zároveň ho študuješ na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zameriavaš sa na jeho rôzne typy. Dokonca aj v EduEre vedieš marketingový tím. Aké to bolo, keď si prichádzala? Ako to vnímaš teraz? 

Prišla som s relatívne malými skúsenosťami. Možno by si niekto, kto popri škole nerobí nič povedal, že som toho mala za sebou strašne veľa, avšak ja som sa v tom čase porovnávala s inými velikánmi. Je milión ľudí, ktorí vedú svoje tímy a organizácie, majú viac skúseností, takže to bolo pre mňa ťažké a doteraz sa do toho dostávam.

Ale vďaka tomu, že som obklopená skvelými ľuďmi a dostávam od nich pomoc, zvládam problémy dobre a mám tím, ktorý mi vydržal celý rok. Vidím to veľmi pozitívne a môžem povedať, že sme zohratá partia, ktorá bude robiť skvelé veci. 

Ty si už druhýkrát na študijnom pobyte Erasmus+. Čo ti to dalo a prečo si sa rozhodla zapojiť? 

Dalo mi to hlavne nové kontakty a možnosti. Koniec koncov som sa vďaka tomu zapojila do Medikov a aj do inej dobrovoľníckej príležitosti – do organizácie ProStředoškoláky, kde som robila rozhovory s finalistami súťaže Středoškolák roku a opäť som získala nové skúsenosti. V škole som sa dostala na prednášky od relevantných ľudí z odboru. Veľa ma to naučilo. 

Nie je náročné zapojiť sa do Erasmu, vycestovať do cudzej krajiny, kde nikoho nepoznáš? Musíš si zháňať ubytovanie a riešiť všetku administratívu. 

Najnáročnejšie je nájsť si ubytovanie. Prvýkrát som bola na intráku, čo nebol problém. Druhýkrát som ale zháňala privátne ubytovanie a to vôbec nebola hračka. 

Pre niekoho tiež vytvárajú zmätok byrokratické procesy a papiere, ktoré treba vyplniť. Vidím to aj na svojich kamarátoch, ktorým s týmto často pomáham. Ja osobne som našťastie človek, ktorý zvláda všetky tieto byrokratické sr**ky.

Vždy sa nájde niekto, kto ti s tým vie pomôcť. Aj keď sa toho možno bojíš, toto by nemala byť prekážka. V krajine, do ktorej prichádzaš, je to dobre nastavené. Všetci chápu, že prichádzajúci študenti sú občas flákači. Vedia, že sa na Erasmus+ nevybrali preto, aby začali dobrovoľničiť (smiech). Môže to znieť desivo, ale dá sa to v pohode zvládnuť. 

Čo je pre teba najťažšie v rámci tvojej práce v EduEre a tímu? 

Venovať sa všetkému. Je veľa vecí, ktoré by som chcela robiť. Chcela by som vedieť tím motivovať, vzdelávať. Chcela by som, aby sa rozvíjali a aby zároveň fičal náš marketing. Najťažšie je myslieť na všetko. Robiť veci, ktoré treba robiť a nie iba tie, ktoré by som chcela robiť.

Hrozný pocit je, keď viem, že toto je niečo, čo by som chcela, no nemám na to zdroje. Či už časové, finančné alebo energiu.

To občas pociťuje asi každý. Ako sa s niečím takýmto vysporiadavaš? 

Snažím sa nastaviť si všetky procesy tak, aby som na to zdroje našla. Aby som sa mohla venovať aj veciam, ktoré teraz možno nezvládam. 

Fotografia Lucii Sakovej.

A ako prekonávaš prekážky? Tesne pred rozhovorom sme sa bavili o tom, že sa občas porovnávaš s inými ľuďmi.  

Je to individuálne. Závisí od toho, aká je to prekážka. Ak fyzická, tak ju prekročím. 

Toto je ten vtip na každú príležitosť? 

Áno. Ale teda, snažím sa riešiť dôvod problému, príčinu. Vyriešiť koreň. Prekážky sú zväčša iba v našich hlavách a vieme sa s nimi vysporiadať sami. Zvyčajne mi to trvá dlho, ale mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhajú. 

Viackrát si spomenula, že pri tebe stoja zaujímaví ľudia, ktorí sú ti oporou. Cítim, že sú pre teba dôležití a sú možno aj tvojou inšpiráciou. Kto ťa najviac inšpiruje? 

Nie som človek, ktorý má univerzálnu odpoveď na všetky „NAJ“ otázky. Pôjdem prvoplánovo. Z rodinného kruhu mi bola vždy inšpiráciou babka, ktorá je veľmi starostlivá a predstavuje vlastnosť, ktorú ja paradoxne nemám. Hovorila som, že veľmi rada pomáham ľuďom, no niekedy som nepozorná. Práve moja babka je ten typ, ktorý sa o teba postará aj bez toho, aby si chcel. Mne takáto starostlivosť chýba. 

A čo z tej profesionálnej sféry? Je niekto, koho sa oplatí sledovať a hľadať uňho inšpiráciu? 

V marketingu odporúčam sledovať viacej zdrojov. Jeden človek nezjedol všetku múdrosť sveta a je skvelé mať rôzne pohľady. Počúvam viacero podcastov, napríklad Marketing bez obalu od TRIAD-u. Zároveň sledujem marketérov na LinkedIn-e. Odporúčam nájsť si marketingovú agentúru, ktorá ti je blízka. Každá rieši iné témy. Ideálne je sledovať priamo súkromné profily marketérov z danej agentúry. Sú častokrát zaujímavejšie ako oficiálna stránka. 

Som aj vo facebookovej skupine Pán Slovák vie čo – to o reklame a neváha vás to naučiť. Odporúčam sa pridať.

Určite tiež odporúčam čítať knihy. Nesnažím sa vzdelávať priamo o marketingu, ale o všetkom okolo. Teraz čítam Psychológia presviedčania. Je to o persuázií a o tom, ako je možné ľudí presviedčať, čo je úzko prepojené s marketingom. 

Už mám len dve otázky. Potvrdilo sa nám, že máš vtip na všetko. No zároveň máš náušnice na každú príležitosť. Ako vznikla tvoja záľuba v zbieraní a vyrábaní náušníc? Vždy keď ťa stretnem máš zaujímavé náušnice v tvare stoličiek, vína, piva. Keď ideš na raňajky, máš volské oko… 

Pamätám si svoje prvé náušnice tohto druhu. Bol to taký ten typický detský kolotoč s červenou mašľou a v jednej nemenovanej bižutérií som za ne dala veľa peňazí – na tú dobu. Nie je to také poetické, ako by si čakal, no neskôr som objavila čaro AliExpressu, kde nájdeš naozaj všetko.

Neviem, či som to už vtedy robila s nejakým cieľom, ale spätne si uvedomujem, že ma to robí zaujímavou, inou. Mám rada, keď si ľudia moje náušnice všimnú, pochvália ich a zlepšia im deň.

Fotografia Lucii Sakovej.

Posledná otázka je z kategórie „NAJ“. Ktorý je tvoj najobľúbenejší projekt EduEry? 

AdultLife. Keď som hovorila o tomto projekte kamarátom a známym, minimálne traja ľudia mi povedali, že chceli robiť niečo podobné. To je rukolapný dôkaz, že nám podobná iniciatíva chýba a tento projekt je naozaj potrebný. Verím, že sa nám ho podarí dobre odkomunikovať a bude mať úspech. Hlavne dúfam, že to ľuďom zmení životy. Veď pomáhanie a menenie životov k lepšiemu je môj celoživotný cieľ.

SK