V dobe digitálneho veku môžeš byť svedkom rýchleho šírenia informácií. Bohužiaľ, nie všetky z týchto informácií sú pravdivé. Podvodné stránky a profily často šíria nielen zmätok, ale aj nenávisť.
Najmä počas kritických situácií sa k tebe môžu dostať rôzne falošné správy, ktoré sa snažia pôsobiť na tvoje emócie a vyvolať v tebe strach, paniku či nedôveru – či už ide o nedôveru v zdravotníctvo, štát či médiá. Vyvolávajú v tebe pocit, že nevieš komu máš veriť a na koho sa obrátiť, keď sa do tvojich uší dostane to najhoršie. Netreba však strácať chladnú hlavu. Dnes ti totiž vysvetlíme, ako proti takýmto falošným správam bojovať a ako sa v budúcnosti nenechať oklamať.
Zdroj: Pexels
Najprv si však poďme ukázať, aké typy falošných správ existujú:
- Falošné správy – informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne alebo neúmyselne zavádzajú svoje publikum. Sú to vykonštruované informácie, ktoré ohýbajú realitu pre svoj vlastný prospech.
- Dezinformácie – akákoľvek forma nepravdivej informácie, ktorej cieľom je oklamať, poškodiť povesť alebo reputáciu, či inak ovplyvniť určitú skupinu ľudí, prípadne celú populáciu. Môže ísť o informáciu v podobe textu, obrazu, videa, grafiky alebo zvuku.
- Hoax – virálne rozšírená poplašná správa, ktorá je podmnožinou dezinformácie. Nemusí sa zakladať na realite a šíri sa rýchlejšie než si dokážeš predstaviť. Navyše, čím viac ľudí ju prezdieľa, tým viac ľudí sa na nej môže nechať nachytať.
- Propaganda – informácia, idea, názor alebo vizuálny materiál, ktorý je vytvorený za účelom ďalšej distribúcie, zväčša uvádza iba jednu časť argumentu a jeho cieľom je ovplyvniť názory ľudí a zosilniť ich postoje – samozrejme, najmä tie negatívne.
- Konšpiračné teórie – teórie, ktoré sa nejakú udalosť snažia vysvetliť ako tajné sprisahanie, ktoré má za cieľ neprospech istej skupiny ľudí či dokonca celého ľudstva. Často kombinujú fakty so špekuláciami a snažia sa presvedčiť ľudí, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Deepfake – technológia, ktorá je založená na báze umelej inteligencie. Pomáha napodobňovať známych ľudí tým, že kopíruje ich vzhľad, poprípade aj hlas a šíri tak nepravdivé informácie. Používať sa môže napríklad aj na klamlivú reklamu, v ktorej môže falošná známa osobnosť propagovať nejaký produkt, hoci o ňom v skutočnosti táto osoba nikdy ani len nepočula.
Zdroj: Pexels
Teraz, keď si oboznámený s tým, ako takáto falošná informácia vyzerá, prezradíme ti, ako ju dokážeš rozoznať aj ty. Stačí, ak sa budeš riadiť týmito piatimi krokmi:
- Skontroluj zdroj – Každá informácia má svoj zdroj, ku ktorému by si sa nemal mať problém dopátrať. Ak si prečítaš článok, alebo uvidíš príspevok na sociálnej sieti, o ktorom si nie si istý, či je pravdivý, prvé, čo by si mal urobiť, je nájsť zdroj danej informácie. Ak ho daná stránka či profil neuvádza, pravdepodobne ide o fikciu a nie fakty.
- Zisti, či ide o aktuálnu informáciu – Hoci môže ísť o pravdivú informáciu, dátum jej zverejnenia z nej môže vytvoriť dezinformáciu. Napríklad, ak sa ti na časovej osi objaví video, obsahujúce vojnové zábery, o ktorých autor tvrdí, že ich práve teraz natočil, nemusí ísť hneď o falošnú informáciu. Toto video môže byť napríklad 10 rokov staré a v tom čase boli zábery pravdivé, no teraz boli zneužité na to, aby vyvolali paniku.
- Odpozoruj svoju emocionálnu reakciu – Ako sme spomínali, falošné správy slúžia na to, aby v tebe vyvolali strach, hnev či nedôveru. Ak si prečítaš nejakú správu a tvoja prvá reakcia je napríklad “V tomto štáte už ďalej žiť nebudem!”, skús porozmýšľať, aký zámer mal autor pri písaní tohto článku alebo príspevku a či si práve nezareagoval tak, ako tajne dúfal.
- Sprav si vlastný research – Žijeme v digitálnej dobe, a tak overovanie informácií nebolo nikdy jednoduchšie. Ak nájdeš informáciu, o ktorej nevieš, či je pravdivá, jednoducho zadaj kľúčové slová z nej do Googlu a pokús sa zistiť, čo o tom hovoria iné zdroje.
- Neboj sa spýtať na názor iných – Ak si zhodnotil, že niečo nie je v poriadku, ale nie si si tým stopercentne istý, neboj sa o tom konverzovať. Nikto ťa nevysmeje len preto, že si sa rozhodol rozšíriť si obzory. Pamätaj však na to, že je lepšie porozprávať sa o tom s ľuďmi, ktorým dôveruješ, keďže rôzne internetové diskusné fóra môžu byť práve revírom dezinformátorov.
Hlavne sa neboj používať vlastnú hlavu, inak by si sa mohol stať obeťou jedného z fenoménov spájaných s médiami.
Zdroj: Pexels
Prvým z nich je Gerbnerova kultivačná teória. Tá hovorí o účinkoch masmédií na jednotlivca a o tom, ako ťa môže ovplyvniť ich dlhodobý vplyv. Čím viac času totiž tráviš čítaním článkov, sledovaním správ či listovaním magazínov, tým viac im začínaš veriť. Možno niekedy viac ako vlastnému úsudku. Jednoducho prijímaš ich obraz reality a zabúdaš na vlastné skúsenosti a poznatky.
Podobná je Teória injekčnej striekačky od Lasswella. Jej názov vlastne presne prezrádza, o čo ide. Jednoducho povedané, človek sa nechá naočkovať všetkým, čo počuje v médiách a automaticky verí tomu, že médiá mu hovoria pravdu. Táto teória hovorí o všemocnosti médií a o tom, že vyvolávajú okamžité účinky. Našťastie si dnes vieme informácie overovať a dostávajú sa k nám z rôznych zdrojov, a tak je nepravdepodobné, že by sa ti niečo také mohlo stať.
Tretím fenoménom je Teória špirály mlčania od Elisabeth Noelle-Neumannovej. Tá ti presne vysvetľuje, aké dôležité je mať vlastný názor a nenechať sa zadupať do zeme tvojim okolím, ktoré sa ťa snaží presvedčiť, že určite nemáš pravdu. V tejto teórii ide o to, že sa ľudia boja vyjadriť vlastný názor a radšej sa pridajú k väčšinovému. Tu by sme teda pokojne mohli zaradiť aj “peer pressure”, kedy sú najmä tínedžeri náchylní robiť a tvrdiť to, čo robia ich rovesníci. Jednoducho nechceš byť ten, čo trhá partiu a tak sa radšej budeš tváriť ako hlupák, ktorý nemá vlastný názor.
Nakoniec tu máme Bandwaggon effect, ktorý sa nazýva aj ako Stádový efekt a má ho na svedomí Paul Félix Lazarsfeld. Jeho názov vznikol z myšlienky, že “každý sa chce viesť vo vlaku s kapelou”. Kapela je v tomto prípade niekto populárny, známy či vplyvný a ľudia ho často berú za vzor. V prípade mládeže by sme tu mohli zaradiť influencerov. Influenceri tvrdia, že je niečo cool, že niečo nutne potrebuješ mať a ty im veríš, hoci vôbec netušíš, či za to dostali zaplatené, alebo to myslia vážne. Jednoducho sa viac riadiš trendami, ako vlastným úsudkom.
Veríme, že ti naše tipy pomohli a nabudúce, keď uvidíš niečo, čo ti nebude voňať, zachováš chladnú hlavu a overíš si správnosť informácie ako profík. A ak si náhodou stále nebudeš istý pravdivosťou nejakej informácie, vždy si ju môžeš overiť napríklad na internetovej stránke konspiratori.sk alebo na profile Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorý nájdeš na Facebooku.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kon%C5%A1pira%C4%8Dn%C3%A1_te%C3%B3ria
https://www.techbox.sk/co-je-to-deepfake-a-preco-predstavuje-nebezpecenstvo
https://managementmania.com/sk/kultivacna-teoria-cultivation-theory
https://rpm.fss.muni.cz/Revue/Heslar/lasswell.htm
https://medkult.upmedia.cz/Keywords/spirala-mlceni/
https://www.investopedia.com/terms/b/bandwagon-effect.asp
