V televízii ťa upozorňuje hlásateľ na znečistenie pôdy plastami, pri scrollovaní Instagramu si všimneš, že hladina svetového oceánu opäť stúpla, a keď vyjdeš na ulicu, na vlastnej koži pocítiš, že takýto teplý február si nezažil už dlho. Z každej strany je na nás, ako na spotrebiteľov, neustále vyvíjaný tlak robiť rozhodnutia šetrnejšie k planéte.
Keď sa prechádzaš medzi regálmi s oblečením, všimneš si na štítku trička nápis BIO bavlna. V drogérii ti obal fľaše oznamuje, že je možné ju na 99 % recyklovať. Pri výbere vajíčok siahneš po tých, kde sú na obrázku šťastné sliepočky vo voľnom výbehu. Je veľká šanca že sa stávaš obeťou zeleného marketingu a v horšom prípade aj takzvaného greenwashingu.
Čo je greenwashing
Názov vznikol spojením dvoch anglických výrazov: green – zelená a whitewashing – cenzúra. Oxfordský slovník definuje greenwashing ako dezinformáciu šírenú organizáciou na prezentovanie environmentálne zodpovedného verejného obrazu samého seba.
V ľudskej reči to znamená, že firma sa snaží navodiť pocit, že sa zaujíma o dobro planéty. V skutočnosti sa len snaží ísť s dobou a s ekológiou toho nemá príliš spoločného.
Fiji voda
Táto balená voda je jedným z najznámejších prípadov greenwashingu. Firma tvrdí, že táto značka je dar od prírody. Voda je fľaškovaná pri zdroji nedotknutom človekom. Fľaša má na sebe motívy prírody, ktoré nám v porovnaní s rušným mestom, kde si ju kúpime, príde ako ideálne riešenie. V skutočnosti však až 47 % obyvateľov Fiji nemá prístup k pitnej vode. Navyše, fľašky sa dlho rozkladajú (asi 450 rokov), musia precestovať celý svet a znečisťujú vzduch aj vodu.
Keď teda v obchode porovnáš fľašu Fiji a inú – bežnú minerálku, máš pocit, že voľbou Fiji podporíš zelenú ekonomiku. Je to predsa napísané na fľaši, a tak to musí byť pravda! Nie. Namiesto kupovania minerálky si napusti vodu do pohára. Peniaze, ktoré ušetríš za kúpenú vodu radšej venuj niečomu zmysluplnému. Napríklad podpor organizáciu, ktorá prírode skutočne pomáha a nie je za tým len marketing.
Prečo je greenwashing zlý?
Nakupujúci človek sa v dnešnej dobe automaticky snaží vybrať si “zelenší” variant. Niektoré výskumy ukazujú, že nakupovať produkty vyrobené ekologickým spôsobom je dôležité až pre 45 % spotrebiteľov vo veku 18 – 34 rokov.1
Najzelenšou alternatívou je nekúpiť si nič. Nezáleží, ako veľmi je produkt zelený, tak, či onak do istej miery životné prostredie zaťaží. Na obaloch vidíme nápisy ako all natural, organic či eco-friendly a obaly sú mnohokrát zelené (farbou).
Niektoré firmy svoje produkty označujú za eco-friendly, hoci nespĺňajú žiadne takéto normy. Tieto veľké korporáty tak môžu zlikvidovať menšie konkurenčné spoločnosti, ktoré môžu byť oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu. Často však nemajú peniaze na to, aby si zaplatili certifikáty alebo produkt lepšie spropagovali, a tak zvýšili jeho atraktivitu.
Myslíš, že je ekologickejšie kúpiť si zeleninu v supermarkete označenú ako BIO alebo ísť na trh a kúpiť si ju od miestneho farmára, ktorý takéto označenie nepoužíva? S najväčšou pravdepodobnosťou urobíš lepšie, ak si vyberieš druhú možnosť. Hoci farmár pri svojich rajčinách nemá ceduľku BIO, zelenina prešla kratšiu vzdialenosť k spotrebiteľovi a je možné, že nebola postrekovaná ničím chemickým či škodlivým.
Ako rozoznať, že sa jedná o greenwashing
1. Pozri sa na značku ako na celok, nie len na daný kus tovaru
H&M nedávno prišlo s ich “udržateľnou kolekciou”. Jedná sa o pár kúskov, ktoré sú v porovnaní so zvyškom značky úplne zanedbateľné. H&M je obrovský tvorca znečistenia, odpadu a zamestnáva ľudí v nevyhovujúcich podmienkach. Táto kolekcia tak predstavuje len umelú snahu značky osloviť ekologicky zmýšľajúceho zákazníka, ktorý sa však do problematiky hlbšie nevyzná. Vyberaj si teda značky, ktorých celková filozofia zahŕňa udržateľnosť a ich hodnoty sú konzistentné.
2. Dávaj si pozor na tvrdenia, ktoré nie sú podložené certifikátom
Sem by sme mohli zaradiť produkty, ktoré označujú svoje obaly za vyrobené z recyklovaných materiálov, hoci neuvádzajú bližšie podrobnosti a dôkazy o ich pôvode. Netreba si to však mýliť s lokálnymi farmármi, ktoré na certifikáciu ich bio zeleniny len jednoducho nemajú peniaze – tu sa opäť treba pozrieť na značku či firmu ako na celok a dbať na ich transparentnosť.
3. Zároveň never všetkým certifikáciám
Niektoré značky sú ochotné zájsť až tak ďaleko, že certifikáty falšujú. Toto sa dá robiť viacerými spôsobmi, napríklad založia novú certifikačnú firmu bez akýchkoľvek štandardov.
4. Slovo prírodný automaticky neznamená dobrý pre prírodu a človeka
Ortuť, urán a arzén sú síce prírodného pôvodu, ale rozhodne ich nechceš mať na tele.
5. Pozor na irelevantné vyhlásenia
Na obale môže byť uvedené, že výrobok neobsahuje istú škodlivú látku, ale tá už bola dávno zakázaná zákonom. Značky sa tak snažia nalákať nevedomého zákazníka a dať mu pocit, že kupuje niečo lepšie, než ponúka konkurencia.
6. Biologicky rozložiteľné plasty
Od tohto roku je na Slovensku zakázaný predaj jednorazových plastových produktov ako vatové tyčinky, slamky, príbory alebo plastové paličky do balónov. Možno si myslíš, že tento variant plastov ich teda môže nahradiť, ale mýliš sa. Označenie biologicky rozložiteľné plasty je pomerne zavádzajúce, nakoľko takéto plasty sa vedia rozložiť len za veľmi špecifických podmienok.
Skepticizmus zákazníkov pomáha viesť firmy k tomu, aby prijali merateľné opatrenia na zníženie svojej uhlíkovej stopy. Jediné ekologické podniky, ktoré prežijú, sú tie, ktoré môžu podložiť svoje tvrdenia a legitímne sa podieľajú na udržateľnom správaní.
Teraz je na tebe, aby si nenaletel na greenwashing a vyberal si značky na základe ich konštantných hodnôt a, ako sa hovorí, nenechal sa… oklamať.
