Fotografia prázdnej triedy. Zobrazuje veľa stoličiek a stolov.

Aj žiakov ovplyvnila pandémia, cítia sa byť osamelí a častokrát zažívajú depku

Prvý prípad koronavírusu na Slovensku bol potvrdený 6. marca 2020. Prešiel rok a žiaci sú väčšinu času na dištančnom vzdelávaní. Vytvorila som dotazník, v ktorom som sa respondentov pýtala na ich pocity. Ako cieľovú skupinu som vybrala študentov základných a stredných škôl. Ich odpovede prekvapili.

Žiaci základnej školy sa cítia zle

„Cítim sa celkom osamelá. Nemôžem sa stretávať s kamarátmi a nemôžem chodiť von. Už si ani neviem predstaviť normálny život bez nejakých opatrení,“ odpovedala študentka základnej školy. Viac ako 50 % respondentov potvrdilo, že odkedy sú doma, cítia sa horšie. V nasledujúcej otázke som sa opýtala na ich pocity. Väčšina žiakov sa cíti osamelo. Ako to napraviť? Deti potrebujú v tejto situácii podporu a motiváciu. Aj keď to nepovedia, potrebujú nejaké aktivity ako napríklad niečo vyrábať, chodiť na prechádzky, hrať spoločenské hry a hlavne sa veľa rozprávať. V dnešnej dobe sú deti vyspelejšie ako kedysi, a preto chápu mnohým veciam, o ktorých by mali diskutovať.

Školská psychologička Daniela Jančušková

Čoraz viac mladších detí už aj na prvom stupni základných škôl prežíva úzkostné pocity. Tie sa nemusia prejavovať v ich komunikácii, ale v ich správaní. Môžu byť podráždenejšie, mať ťažkosti so sústredením prípadne lipnúť na rodičoch viac než kedykoľvek predtým. Súčasná pandémia má oveľa väčšie psychologické dopady na deti a tínedžerov, než na dospelých ľudí.

S čím to súvisí? Znížená sociálna interakcia, obmedzenie na pobyt doma, ťažkosti so školskými prácami, zmeny denného režimu, nuda, ale aj strach z choroby. Psychologické následky zahŕňajú depresívnu náladu, zvýšenie úzkosti, napätia, zvýšenie strachu a stresu, zhoršenie spánku, nižšiu koncentráciu a psychické trápenie. K najčastejším psychickým stavom patria depresívne stavy a posttraumatická stresová porucha.

Rady a tipy, ako to napraviť

Portál Učíme na diaľku vznikol v spolupráci viacerých mimovládnych organizácií, expertov, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Štátnym pedagogickým ústavom ako nástroj oficiálnej komunikácie počas krízovej situácie. Na portáli nájdete poradenstvo, inšpiráciu aj usmernenia vlády. V mojom dotazníku respondenti častokrát odpovedali, že nerozumejú učivu, ktoré im učitelia vysvetľujú. Na stránke nájdete program doučovania, do ktorého sa môžu zapojiť základné školy. Okrem iného môžete svoje deti prihlásiť do súťaží alebo si prečítať pár rád pre rodičov.

Študenti strednej školy nevedia, ako ďalej

„Strata self-confident, úzkosti, nedostačujúce vzdelanie,“ odpovedala študentka strednej školy na otázku, ako ju ovplyvnila pandémia. Pýtala som sa ich, čo začali robiť počas korony. Až 60 % študentov začalo dlhšie spávať. V poradí nasledovala zvýšená konzumácia jedla, fajčenie cigariet a pitie alkoholu. Tlačová agentúra SITA uviedla 6 negatívnych vecí, ktoré sa dejú s našim telom, ak veľa spíme. Vedeli ste, že veľa spánku môže pre človeka priniesť negatíva? Jedným z nich je vyššie riziko srdcovocievnych ochorení, nadváha, zhoršená funkčnosť mozgu, zvýšené riziko cukrovky a dokonca je dokázané, že sa môže skrátiť aj dĺžka nášho života.

Školská psychologička Daniela Jančušková

Tínedžeri prežívajú pocity osamelosti, keďže sa nachádzajú vo vývinovom období, kedy je pre nich mimoriadne dôležitý kontakt s rovesníkmi. Formuje sa ich identita a potrebujú zažívať prijatie druhými. Nedostatok sociálneho kontaktu pocity osamelosti ešte viac zintenzívňuje. Maturanti prišli o stužkovú, ktorá predstavuje dôležitý míľnik v živote každého človeka. Je nadmieru dôležité, aby si tieto skutočnosti uvedomovali aj rodičia, pripisovali im význam a nezľahčovali situáciu, čím by sa nepríjemné a depresívne pocity tínedžera mohli ešte viac vystupňovať.

Ako som sa dostala z každodenného stereotypu

Moje dni boli nezáživné. Ja, ako študentka strednej školy, som doma skoro rok. Keď ministerstvo školstva vyhlásilo, že budeme doma dva týždne, potešila som sa. Neskôr som pochopila, že to môže mať následky. Ako respondenti v dotazníku, aj ja som pociťovala depku a osamelosť.

Ako som to dokázala zmeniť? Prijala som súčasný stav a začala som myslieť pozitívne. To ma dostalo k bodu, kde som začala žiť aktívne a obmedzila som pozeranie správ. Moja myseľ sa zmenila. Začala som dištančné vzdelávanie vnímať ako výhodu. Mám viac času pre seba a dokážem sa rozvíjať. Zmenila som svoj životný štýl, pretože mám veľa voľného času. Dnes som šťastná, ak všetko stihnem. Skús aj ty nájsť výhody. Začni robiť to, čo ťa baví. Teraz je tvoj čas!

Rady pre rodičov od školskej psychologičky Daniely Jančuškovej

Ako môžu byť v tejto situácii rodičia svojim deťom nápomocní? Samotné uvedomenie si skutočnosti, ako pandémia a dlhodobá sociálna izolácia vplýva na ich deti – že zhoršuje ich mentálne zdravie, môže dopomôcť k tomu, aby to rodičia brali naozaj vážne.

Situácia v jednotlivých rodinách je rôzna, v súčasnosti sa v nich vyskytuje vyššia miera stresu a nie každý rodič preto dokáže byť zároveň aj podporou pre svoje dieťa. Súvisí to s tým, že aj rodičia sú z celej situácie unavení, emočne a fyzicky vyčerpaní. Navyše sú zavalení vlastnou prácou. Treba mať na zreteli aj fakt, že ak rodičia nepracujú z domu a dieťa býva často doma samé, potom hovoríme aj o otázke bezpečnosti.

Niekedy stačí, aby rodič dal dieťaťu najavo, že ho chápe – prejavil mu porozumenie a nesnažil sa silou mocou jeho prežívané pocity zľahčovať. Rodičia majú tendenciu ponúkať deťom hneď riešenia, bagatelizovať ich pocity. Je potrebné pomenovať obavy dieťaťa, nahlas o nich hovoriť. Dieťa sa aj skrz takéto nepríjemné situácie má možnosť naučiť, že k životu patria aj ťažkosti a s tým spojené pociťovanie smútku.

Rodič môže vyjadriť svojmu dieťaťu podporu tým, že si spoločne povedia, že to všetko napokon zvládnu, no teraz bude ešte potrebné v negatívnom pocite vedieť vydržať. Nevyhnutným predpokladom pre to však je, aby aj rodič sám dbal o svoje psychické zdravie a pohodu, inak sa nebude dobre cítiť ani jeho dieťa.

V prípade, ak by ste potrebovali pomoc, môžete kontaktovať www.ipcko.sk, Krízovú linku pomoci na telefónnom číslo 0800 500 333 prípadne na www.krizovalinkapomoci.sk, Linku dôvery Nezábudka na 0800 800 566 alebo navštíviť stránku www.dusevnezdravie.sk.

Autorka: Lenka Krpelanová

EN