Fotografia citrónu - náhľadový obrázok k článku Dunningov-Krugerov efekt.

Dunningov-Krugerov efekt

Nevedomosť častejšie ako poznanie plodí sebavedomie. Charles Darwin

Píše sa rok 1995. McArthur Wheeler, nijako viditeľne nemaskovaný, vchádza do budovy Pittsburskej banky so zámerom vylúpiť ju – za bieleho dňa. So zbraňou v ruke sebavedomo uskutočňuje svoj plán. Po krátkej chvíli ho na mieste činu zadržiava polícia. Na policajnej stanici sa Wheeler podrobí vypočúvaniu, pri ktorom mu prehrajú kamerové záznamy z miesta činu. S hlbokým údivom hľadí na obrazovku, neveriac vlastným očiam. „To predsa nie je možné. Mal som na sebe predsa šťavu,” dodáva k svojej výpovedi, popierajúc obsah kamerových záznamov. Wheeler bol totiž presvedčený, že bude pre kamery neviditeľný, ak sa potrie šťavou z citróna. 

Práve tento príbeh inšpiroval štúdiu dvoch profesorov psychológie, Justina KrugeraDavida Dunninga z Cornellskej univerzity v New Yorku. Podľa ich slov ide o typ poznávacej chyby, na základe ktorej majú osoby s nižšími schopnosťami a kompetenciami tendenciu nadhodnocovať svoj výkon. Zjednodušene povedané, sú neschopní rozpoznať svoju neschopnosť. V roku 1999 profesori rozvili túto myšlienku, dnes známu pod názvom Dunningov-Krugerov efekt.

Vo svojej štúdii urobili pomerne jednoduchý experiment. Skupina študentov vyplnila test na zhodnotenie ich schopností chápania humoru, logického uvažovania a gramatiky. Po napísaní testu sa ich profesori opýtali na ich dojmy a na to, ako si myslia, že v testoch obstáli v porovnaní s inými študentmi. Inými slovami – nepýtali sa ich na skóre v teste, ale na to, koľko percent študentov v testoch dopadlo horšie ako oni sami. Študenti s najnižším skóre predpokladali, že dopadli lepšie ako väčšina študentov, zatiaľ čo študenti s najvyšším skóre verili, že ich výsledky sú priemerné. 

Určite aj vy máte vo svojom živote Wheelera, ktorý si myslí, že všetko vie. A taktiež takého Sokrata, ktorý vie, že nič nevie. Mimo toho, že môže byť Dunningov-Krugerov efekt podmienený limitovanými rozumovými schopnosťami, je oveľa častejšie podmienený nevedomosťou a nemusí striktne súvisieť s intelektom jednotlivca.

Čím menej vedomostí z určitej oblasti máme, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. Schopnosť vidieť naše reálne nedostatky a zhodnotiť svoje zručnosti v danej problematike je teda značne limitovaná. Naopak, odborníci majú dostatok skúseností a uvedomujú si, čo všetko ešte nevedia. 

Čo znamená Dunningov-Krugerov efekt pre spoločnosť?

Keďže nekompetentní ľudia nadhodnocujú úroveň svojich schopností a majú vo všeobecnosti väčšiu sebadôveru, môžu tým u druhých vyvolať pocit dôveryhodnosti. To ich častokrát dostane na spoločensky vyššie postavené miesta. Príznačne na miesta riadiacich pracovníkov nie len vo firemnej a školskej oblasti, ale aj korporatívnej či vládnej, čo môže mať veľmi nepriaznivé následky.

Čo teda vieme urobiť, aby sme sa tomuto efektu nepodrobili?

Netreba zabúdať, že tento jav nie je z našej strany zlyhaním. Je jednoducho subjektívnou interpretáciou sveta a toho, kde doň spadáme my. Dobrou správou je, že to, ako si skutočnosti interpretujeme, sa dá zmeniť. Hlavné je udržať si otvorenú myseľ novým nápadom, názorom a pripomínať si, že sa stále máme čo nové naučiť. 

Zdroj: sk.wikipedia.org/wiki/Dunningov-Krugerov_efekt

SK