Dadku som spoznal úplne náhodou. Už si ani nepamätám, ako sa pridala do EduEry. No za ten čas, čo nám pomáha, som si ju obľúbil. Dobrá duša, ktorá pomáha iným a mení svet k lepšiemu vďaka svojmu špecifickému humoru, je u nás vždy vítaná. Dadka je jej hlavným reprezentantom.
Daniela Hadačová je doktorandkou na Technickej univerzite v Košiciach. U nás, v EduEre, dlho pôsobila ako projektová asistentka. Neskôr sa presunula do komunitnej sekcie, ktorú momentálne vedie a odtiaľ to bol už len krôčik k tomu, aby sa stala viceprezidentkou organizácie. Je schopná zájsť kilometre vo svojej štvor metrovej izbe, keďže pri chôdzi rozmýšľa a relaxuje. Miluje seriály a je večný daydreamer.
Momentálne pôsobíš v EduEre ako viceprezidentka a komunitná manažérka. Úprimne si už ani nepamätám, kedy si sa ocitla v našej organizácii. Čo bola tvoja prvá aktivita?
Bol to workshop pre deti v detskom domove v Košiciach, odkiaľ pochádzam. Navštívila som ho s prvými členmi organizácie. Vybudovať si dôveru medzi deťmi bolo ťažké. Po hodine – dvoch sa začali trošku otvárať, ale stále sme nedosiahli to, čo sme chceli. Bola sobota, niektoré decká išli na vychádzku, niektoré išli domov za svojimi rodinami. Nám zostalo zopár detí. Nevedeli sme, čo máme očakávať. Bol to detský domov pre deti s mentálnym postihnutím. No keď sme prišli, uvedomili sme si, že 90 % detí tam nebolo mentálne zaostalých. Aspoň nám to tak nepripadalo.
A ako si sa dostala do tímu EduEry? Čo nasledovalo potom?
Potrebovali pomôcť s projektmi z finančnej stránky. Detský domov bola prvá aktivita, potom som EduEru dlhšiu dobu len sledovala. Keď začali robiť medzinárodné projekty, prišli aj audity a vtedy ma Peťka prizvala do tímu. Asi tak to začalo. Tiež si to úplne presne nepamätám.
Pred rozhovor som sa ťa pýtal, čo si dnes robila a hovorila si, že si sedela pri Exceli. Je to jeden z nástrojov, ktorému sa dnes už asi nevyhneš. Ty si vlastne naša excelová kráľovná. Čo ťa na tom baví?
Áno, EXCELovala som. Milujem excel. Ak ho vieš používať, vieš tam urobiť všetko. Pekne veci filtrovať, spájať. Akonáhle ho ovládať nevieš, je to boj. No je veľa prednastavených dokumentov, ktoré si môžeš stiahnuť, prepísať a získaš, čo potrebuješ. Fascinuje ma práca s dátami. Excel je veľmi nápomocný a elegantný nástroj. Dokáže ti zjednodušiť život. Dokonca sledujem na Instagrame rôzne hacky, ktoré si potom posielam s Petrou, našou prezidentkou.
Zaujímavé, že aj takto môže vyzerať dobrovoľníctvo. Nie je to iba venčenie psíkov z útulku. Keď už si spomenula Petru, je to tvoja sesternica. Aké je pracovať s rodinou?
Čo sa týka nášho rodinné vzťahu, sme si dosť blízke. V rámci sesterníc a bratrancov sme asi najviac v kontakte. Pamätám si, že som chodila na jej vystúpenia, promócie a ona na moje. Podporovali sme sa. Trávili sme spolu rodinné oslavy a Vianoce. Vídali sme sa celkom často. Chodili sme spolu na dedkovu chatu. Neboli sme nerozlučná dvojka, no stretávali sme sa pravidelne. Rozhodne viac ako so zvyškom rodiny.
No a pracovná stránka je jednoduchá. Náš vzťah sa celkom posunul. V organizácii ani neprezentujeme, že sme rodina. Niektorí členovia to podľa mňa ani doteraz nevedia. V lete sme mali teambuilding, keď sa povedalo, že sme sesternice, niektorí tomu neverili. Správame sa k sebe, akoby sme boli iba kolegyne, no vždy hovoríme, že EduEra je jedna veľká rodina. Takže to máme všetci rovnako.
A čo si myslíš o rodinkárstve?
Ak sa pozeráme na Slovensko, tak bohužiaľ stále tu bolo a je. Je to spôsob, ako si získať prácu či zabezpečiť budúcnosť. Vidíme ho v rôznych povolaniach. Nesúhlasím s tým. A nemusí to byť iba priame rodinkárstvo. Stretla som sa s tým na strednej, kde som chodila do triedy s učiteľkiným synom. Ak niečo urobil, automaticky sa nič nestalo, nikto nič nevidel. Odpúšťali mu aj iní učitelia či vedenie školy. Takže to nemusí byť iba o rodinkárstve, ale o protekcii ako takej.
Som presvedčená, že ak na niečo človek má, vie to dosiahnuť aj bez toho, aby mu to zabezpečila rodina. Na druhej strane, pri fungovaní nášho štátu to nie je možné. Aj keď si ambiciózny a máš na to, nedostaneš sa k úspechu, lebo ťa predbehne človek, ktorý má niekoho niekde…
No a v EduEre, ako som hovorila, niektorí ani nevedia, že sme s Petrou rodina. Dokonca som ňou ani nebola prijatá do organizácie. Prešla som výberovým procesom ako každý. Vyplnila som prihlášku a mala rozhovor s inými členmi.
Si s nami už tretí rok. Ktorá aktivita ti najviac utkvela v pamäti? Čo ti je srdcu najbližšie?
Úprimne? Fakt ten detský domov. Bola to prvá aktivita a bol to pomerne krátky moment pred tromi rokmi, o ktorom 90 % nášho publika netuší. No dalo mi to veľa. To bol prvý okamih, kedy som začala rozmýšľať nad tým, čo by sa dalo robiť. Čo by sa dalo zmeniť. Začala som premýšľať nad vlastnými projektami, ktoré mám doteraz v hlave. Možno aj to bol faktor, prečo som prišla do EduEry. Prvá aktivita, ktorá ma do toho vtiahla.
Dlho si pôsobila v našom projektovom tíme, dokonca si pracovala aj ako projektová manažérka v jednej firme, do ktorej si sa dostala prostredníctvom tvojej školy. Študovala si FBI – Financie, bankovníctvo a investovanie na Technickej univerzite v Košiciach. Dala ti škola niečo, čo ti pomáha vytvárať projekty? Či už u nás alebo inde.
Na FBI sme mali aj predmety ako projektový manažment. Tam som sa naučila základy, hlavne z oblasti plánovania. Toto leto som absolvovala skúšku PRINCE2. Je to anglická metodika projektového manažéra. Som vlastne certifikovaný projektový manažér. Keď sa tak obhliadnem, skúška na výške bola slovenskou verziou tohto certifikátu. Takže áno, pomohlo mi to, najmä z teoretického hľadiska.
A ako si sa tam vlastne dostala? Nemala si pred výškou iné plány?
Do FBI? (smiech) Áno. Nad finančníctvom som nikdy nerozmýšľala. Ak by si mi pred desiatimi rokmi povedal, že na výške budem študovať financie, bankovníctvo a investovanie, tak by som ťa vysmiala. Maturovala som z fyziky. Tú milujem dodnes. Na druhej strane neznášam matiku. No ale keď ideš maturovať z fyziky, najlepšie sa k tomu hodí matematika. Keď prišiel čas podávania prihlášok, bola som rozhodnutá si podať iba jednu. Avšak zaplietla sa do toho rodina. Všetci mi radili, aby som vyskúšala aj iné školy.
Moja mama aj krstná pracujú na ekonomických oddeleniach a vraveli, že s peniazmi sa bude robiť jednoducho stále. Keď som spravila prijímačky, mohla som sa rozhodnúť, kam pôjdu moje ďalšie kroky. To, že som sa tam dostala, mi ukázalo, že asi nie som taká sprostá, keďže moja obava z matematiky a financií bola veľká. Tak som to skúsila. Samozrejme, fyzika ostala mojím nesplneným snom.
Ľuďom, ktorí majú rodinné firmy alebo rozmýšľajú nad vlastným biznisom by som poradila, že FBI je ideálny začiatok. Netreba však zabúdať, že vysoká škola nie je škola života. No mne to dalo veľa. Síce som sa prihlásila s iným úmyslom, ale vďaka škole som si nakoniec našla aj prácu, ktorú si spomínal – ako projektová manažérka. Tiež som to iba skúsila a vyšlo to. Som za to vďačná. Možno aj vďaka tomu som v EduEre (smiech).
Keď už tu skloňujeme to FBI, myslíš si, že by si bola dobrý FBI agent? Alebo tajný agent?
Bože! Najlepší! Vieš, ako by som chcela byť agentkou? Chvíľu som rozmýšľala, že by som šla za vojačku. A chcem začať trénovať box. Milujem akčné filmy. Hlavne tie s Tomom Cruisom. Proste kde sa bije a zabíja, to si pozriem. Samozrejme okomentujem bojovú scénu, ak je odveci. Nemôžeš na niekoho vypáliť celý zásobník a netrafiť ho. Najmä, ak na strelnici zabiješ všetko, čo sa hýbe. To je nemožné. Pri takýchto situáciách sa viem rozčúliť. Ale nie je to pre mňa zaujímavé iba tým, že sa bijú. Napríklad ten box – nechcela by som byť v Oktagone a ísť do klietky. Fascinujú ma skôr samuraji, ktorí vďaka tomuto umeniu nájdu aj vnútorný pokoj.
Tiež si myslím, že by ti to išlo. Si presne typ zabijaka (smiech). A plus, každý agent musí mať dobré výhovorky a klamstvá a tie tvoje sú najlepšie.
Myslíš tie z mojej introvertnosti? Lebo som socially awkward?
Presne tak.
No ale tie vychádzajú z toho, že som tzv. zotavujúci sa introvert. Psychológovia to nazývajú ambivert. Som niekde medzi introvertmi a extrovertmi. Na základnej som bola však veľký introvert. A výhovorky vznikali práve vtedy. Nemám rada výhovorky, ale inak to nešlo. Oni chceli ísť so mnou von a ja som nechcela. Nerada chodím s partiou do mesta.
Pamätám si, ako ma raz volali a v ten deň sme mali mať doma na obed špagety. Tak som im povedala, že musím ísť strúhať syr. Povedala som to, akoby som ho musela nastrúhať 3 kilá. Boli sme doma dvaja, takže nám ho stačilo trochu. No plán vyšiel.
Mojou druhou výhovorkou je moje staré auto. Mám kamarátku, ktorá by sa so mnou chcela vyvážať a mne sa nechce. Našťastie má moje auto problém s baterkou, tak sa vždy môžem vyhovoriť na to, že je baterka vybitá a nemôžeme ísť nikam.
Vieš o tom, že sa dá kúpiť nová baterka do auta a nie je ani tak drahá?
Samozrejme, že viem! Ale to by som prišla o výhovorku…
Á, už tomu rozumiem. Myslíš, že po svete behá veľa zotavujúcich sa introvertov?
Jasné. Veľa introvertov podľa mňa nevie, že v niektorých situáciách vedia byť extrovertní. Alebo v blízkosti niektorých ľudí. Svet nie je čierno-biely. Je to škála, na ktorej sa pohybuješ, čo veľa ľudí nevie.
Na strednej som mala problém s angličtinou. No problém bola len komunikácia. Vedela som všetko, ale keď ma učiteľka vyvolala, nedokázala som odpovedať. Prihlásila som sa do večernej školy, kde som rozprávala pred cudzími ľuďmi a vôbec mi to nevadilo.
Keď ideš prezentovať, odporúča sa najskôr odprezentovať tvoju prácu rodine, aby ti dali feedback. Mňa to desí. Radšej by som rozprávala pred úplne cudzími ľuďmi, ktorých nepoznám a potom ich už nikdy nevidela.
Jednoducho každý je iný a ako som povedala, svet nie je čierno-biely. Mali by sme sa naň tak pozerať a rovnako aj na ľudí. Každý sme iný. Mali by sme sa akceptovať a pomáhať si. No treba začať od seba. Netreba vodu kázať a víno piť.
Wow! Dadka, toto bol krásny motivačný talk. Asi by sme to mali zabaliť.
Áno, som známa tým, že milujem citáty. Takže by som bola dobrý motivačný speaker. Každý z nás si niečím prechádza a mali by sme sa navzájom počúvať a mať vzájomný rešpekt. Lebo moja sloboda končí tam, kde začína tá tvoja.
