Fotografia prázdnej triedy. Zobrazuje veľa stoličiek a stolov. Na tabuli je napísaných niekoľko chemických vzorcov.

Ako vyzerá odborná výučba počas lockdownu?

Koronavírus je tu s nami už viac ako rok. Školy sa zatvárajú, otvárajú a zase zatvárajú. Mnohí z nás si kedysi určite hovorili, aké skvelé by bolo učiť sa z domu. Avšak teraz, keď náš detský sen prežívame v realite, málokto si viac myslí, že je to také úžasné. Hodiny strávené za počítačom, nedostatok sociálneho kontaktu či pocit opakujúceho sa začarovaného kruhu. Výhody ako naša prítomnosť na hodine v pyžame či to, že namiesto niekoľkých kilometrov to do “školy”, máme len pár metrov sú zanedbateľné a už nás možno aj prestali baviť. Asi sme si na to aj zvykli a návrat do normálu bude pre nás náročný. 

Počas dištančného vzdelávania prišli o podstatnú časť štúdia najmä odborné školy. Prišli o mnohé odborné predmety a prax. Ako to s ich praktickou výučbou vyzerá, som sa snažila zistiť a prinášam vám nezvyčajné, vtipné a niekedy až bizarné spôsoby výuky odborných predmetov.

Konzervatórium

Praktická výučba na konzervatóriu je veľmi dôležitá, ako sa s ňou však pasujú študenti počas lockdownu? Hlavným predmetom 20 ročnej študentky je hra na klavír. Počas tohto obdobia musí jej profesorovi natáčať videá ako hrá na nástroj. Nahrávky sú veľmi skresľujúce. „Ja takto strácam motiváciu. Natáčam videá a nemôžem byť reálne s profesorom, aby mi to vysvetlil, zahral a ukázal, pretože sme cez kameru. Natáčam videá – keďže sú dosť dlhé, tak ich musím nahrať na YouTube a poslať naň učiteľovi odkaz.” Študentka nemala na výber a musela nahrať na kameru aj svoje skúšky. Celý repertoár – 6 skladieb – musela natočiť v jednom kuse. Počas nahrávania sa študenti pomýlia či im zlyhá technika, tak musia nahrávať a nahrávať, ich koncentrácia klesá a v galérii majú 60 nepoužiteľných videí. „Myslím, že viacerí strácame motiváciu, hráme prakticky len mobilu, chýba nám publikum. Po takto dlhom čase budeme mať asi viacerí problém s vystupovaním.”

Práve trápenie sa s natáčaním využila iná študentka konzervatória a obrátila ho na zábavu. Na Instagrame vytvorila profil Nevyžiadané chyby umelcov, na ktorý jej žiaci posielajú vtipné, často až zúfalo vyznievajúce nepodarené videá. Profil založila kvôli úprimnosti. Aby sa naň každý, komu sa nedarí, mohol pozrieť a zasmiať sa na tom, ako sa každému z nich (ne)darí. Nápad sa v jej hlave zrodil po tom, ako si do triednej skupiny začali posielať nepodarené videá určené na skúšky či hodiny. Ako ďalej tvrdí, odozva na profil bola pozitívna. Viacerí ľudia jej písali, že im veľmi pomohli a povzbudili ich. Cítili sa trochu neschopní a takto aspoň videli, že v tom nie sú sami. Z dištančnej výučby má zmiešané pocity. Uvádza, že sa naučila učiť z chýb, ktoré robí na nahrávkach a vyšperkovať jej prejav, aj keď je z toho niekedy v koncoch.

Zdravotnícke odbory

Súčasná situácia nám ukázala, akí podstatní sú pre nás zdravotníci. Ich výučba je pre budúcnosť ich kariéry, ale aj pre nás – pacientov, ktorí ich budú potrebovať, kľúčová. Študentky a študenti, ktorí si vybrali odbor zdravotných sestier, sa však učia pichať injekcie do špongie podľa toho, ako im to ukazuje učiteľ cez počítač. Alebo im ich vyučujúci nahrá video, ako správne rôznymi štýlmi obväzovať rôzne rany. Oni si to doma nacvičia sami podľa videa a následne mu to natočia. Maséri to majú takisto. Výživoví špecialisti síce počítajú kalórie, ale nevaria. Aj týmto žiakom chýba skutočná prax. Prax v nemocniciach vám nenahradí ani ten najlepší učiteľ s najlepšími nápadmi. Vyučujúci možno nadobudne pocit, že jeho študenti všetko ovládajú, ale vo finále je podľa 18 ročnej študentky otázne, či ich s ich (ne)znalosťami neskôr pustia na prax napriek tomu, že štúdiu venujú podstatný čas. Prax je prax. „Stále dúfam, že sa čím skôr dostaneme do školy a na prax, aby sme sa aspoň trošku priblížili k tým zručnostiam, ktoré máme mať.”

Ako sú na tom ďalší?

Na umeleckej škole posielajú svoje diela na hodnotenie prostredníctvom mailu. Niektoré predmety, ktoré sa vyučovať cez internet nedajú, odpadli. Rovnako fungujú aj strojnícke školy. Odborné predmety úplne vypustili a prax tiež nemajú, poprípade odovzdávajú len vypracované zadania. 19 ročný študent elektrotechnickej školy mal prax cez počítač. A sám tvrdí, že to veľmi nefungovalo, keďže niektoré veci týmto spôsobom nejde ukázať či vysvetliť. Navyše, všetky potreby na odbornú maturitnú prácu si museli zakúpiť sami. „Niektorí učitelia vedeli a pomohli viac, niektorí menej. Určite nám pomohla maturita z priemeru a zbavila nás stresu.”

Ja sama píšem tento článok počas mojej praxe. Konečne som sa jej dočkala, nakoľko minulý rok nám ju zrušili úplne. Mám to šťastie, že v mojom odbore môžem aj cez lockdown zažiť relatívne plnohodnotnú prax, ktorej chýba „len” osobný kontakt.

Učitelia

Dištančná výučba sa netýka len študentov, ale aj ich učiteľov. Keďže sa majsterky odbornej výchovy SOŠ potravinárskej na Cabajskej ulici v Nitre nemôžu naplno venovať svojim žiakom, rozhodli sa zapojiť do výzvy cukrárov z Košického kraja. Tí pre zdravotníkov v prvej línii napiekli 5000 veterníkov. Nitrania sa nedali zahanbiť a za deň napiekli 2500 zákuskov. Počas bežného vyučovania pečú žiaci a ich výrobky smerujú do školskej predajne. Na tejto škole sa dochádzka postupne vracia späť do starých koľají a študenti posledných ročníkov sa zúčastňujú na prezenčnom vyučovaní. 

Učiteľka základnej umeleckej školy hovorí o probléme s učením hry na klavíri, najmä u úplných začiatočníkoch. Podľa jej slov je takáto výuka zložitá, malé deti často nepochopia hovorenému slovu a ona nevie, ako im to inak, bez osobného kontaktu, vysvetliť a ukázať.

S matematikou má veľa z nás problém aj prezenčne, nie to ešte dištančne. Klub učiteľov matematiky vytvoril videá, v ktorých učitelia hovoria o svojich pocitoch z online výučby. Grafický tablet namiesto tabule, nie viac úloh ako jedna A4 či skupinové práce, pri ktorých nestačí, aby si žiaci medzi sebou len písali, ale mali aj online hovory, aby zaťili aspoň aký-taký sociálny kontakt.

Zažívame časy, na ktoré nikto z nás nebol pripravený. Každý robí, čo je v jeho silách. Všetci sa snažíme. Väčšina učiteľov, chce dať žiakom čo možno najplnohodnotnejšie teoretické i praktické vzdelanie. Žiaci sa zase snažia učiť čo to ide v prostredí, ktoré je však určené na oddych. Preto netreba najmä v tejto náročnej situácii zabúdať na empatiu, byť voči sebe ústretoví, milí a navzájom sa snažiť pochopiť.

Autorka: Gabriela Václavíková

SK